Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
47<br />
by obhajovala záujmy maďarskej menšiny či<br />
všeobecne menšín v Československu. [...]<br />
Netreba sa obávať zániku Csemadoku, ale<br />
toho, že ak sa včas nespamätáme, nebudeme<br />
mať politickú reprezentáciu!“ 83 V týchto svo−<br />
jich vyhláseniach sa Duray – <strong>na</strong> rozdiel od<br />
postoja k predstaviteľom MNI – zdržal kriti−<br />
ky vedenia organizácie či jej jednotlivých<br />
vedúcich predstaviteľov pre ich správanie v<br />
minulosti, čím im vlastne ponúkol možnosť<br />
zapojiť sa do novej politiky s čistým štítom.<br />
Takýto vzťah ku všetkým osobnostiam<br />
maďarskej národnosti, ktoré sa v období<br />
komunizmu neskompromitovali veľmi hrubo a<br />
neboli horlivými stúpencami protimenšino−<br />
vých opatrení vládnucej moci, bol z hľadiska<br />
„neidologickej“ obhajoby záujmov menšín,<br />
ktorú reprezentovalo Spolužitie, logický.<br />
Rozdielny vzťah Spolužitia a Maďarskej nezá−<br />
vislej iniciatívy k Csemadoku sa <strong>na</strong> povrchu<br />
prejavoval v rozdielnom hodnotení minulosti<br />
vedúcich predstaviteľov tejto organizácie a<br />
legitímnosti jej vedenia. V skutočnosti tieto<br />
názorové rozdiely pramenili aj z rôznych<br />
predstáv o organizačných princípoch zaklada−<br />
nia politických strán: či to má byť nejaká kon−<br />
krét<strong>na</strong> politická ideológia alebo v prvom rade<br />
obhajoba partikulárnych záujmov.<br />
8. PERSPEKTÍVY<br />
Spolužitie a Maďarská nezávislá iniciatíva ako<br />
konkurenčné strany mali pred voľbami samo−<br />
zrejme aj iné spory, tieto sa však väčšinou<br />
týkali čiastkových problémov, <strong>na</strong>príklad toho,<br />
aké prostriedky a metódy sú vo volebnej<br />
kampani ešte prijateľné. Vyššie uvedené prí−<br />
klady však ilustrujú podstatu rozdielnych pos−<br />
tojov k skutočne dôležitým problémom. Ak sa<br />
vrátime k problému <strong>na</strong>črtnutému Istvánom<br />
Schlettom, môžeme to vyjadriť takto: zrazili<br />
sa dve rov<strong>na</strong>ko legitímne stratégie, ktoré sa<br />
v základných obrysoch vytvorili už pred zme−<br />
nou režimu, a ktoré chceli ich tvorcovia<br />
vyskúšať v čistej podobe v praxi. Schlett sa<br />
zmieňuje aj o otázke úspešnosti. Ak ju skú−<br />
mame len v zrkadle volebných výsledkov z<br />
roku 1990 a 1992, úspech „kolektivistickej“<br />
línie je nespochybniteľný. Koalícia Spolužitie<br />
– Maďarské kresťanskodemokratické hnutie<br />
získala roku 1990 so svojím 8,5−percentným<br />
volebným výsledkom 12 mandátov vo<br />
Federálnom zhromaždení a 14 mandátov v<br />
Slovenskej národnej rade. Keďže kandidáti<br />
Maďarskej nezávislej iniciatívy figurovali <strong>na</strong><br />
volebnej listine VPN, jej úspešnosť sa nedá<br />
presne zmerať. Ak vychádzame z toho, že<br />
občania maďarskej národnosti tvorili asi 10 až<br />
11 % obyvateľov Slovenska, je zrejmé, že<br />
maďarské hlasy podporili v rozhodujúcej<br />
miere „maďarskú koalíciu“. Roku 1992, keď<br />
išla Maďarská občianska stra<strong>na</strong> (MOS) ako<br />
právny nástupca Maďarskej nezávislej inicia−<br />
tívy do volieb samostatne, zrodili sa podobné<br />
výsledky: koalícia Spolužitie − MKDH získa−<br />
la 7,4 % hlasov a Maďarská občianska stra<strong>na</strong><br />
len 2,29 %, čo nepostačovalo <strong>na</strong> vstup do<br />
parlamentu. V neskorších voľbách už kandi−<br />
dovali relevantné maďarské menšinové strany<br />
v spoločnej koalícii, resp. združené v jednej<br />
strane, takže číselné vyjadrenie váhy jednotli−<br />
vých myšlienkových prúdov nie je možné sle−<br />
dovať. Ak sa však pozeráme <strong>na</strong> vec z pozície<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a položíme<br />
obe stratégie <strong>na</strong> misku váh, pričom zohľadní−<br />
me nielen pozitívne výsledky, ale aj mieru<br />
úspešnosti pri odrážaní pokusov o hrubé zása−<br />
hy do občianskych a menšinových práv, vtedy<br />
už nie je obraz doby taký jednoz<strong>na</strong>čný.<br />
Volebné obdobie 1990 – 1992, počas ktorého<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva participovala <strong>na</strong><br />
vládnutí, bolo v živote krajiny v dôsledku<br />
neustále silnejúcich snáh o osamostatnenie<br />
Slovenska, ako aj kvôli rozpadu VPN,<br />
nesmierne ťažkým politickým obdobím, keď<br />
energiu politických elít viazali spory o česko−<br />
slovenskú federáciu. Pre Maďarov sú tieto<br />
roky pamätné <strong>na</strong>jmä pre rozpory, ktoré<br />
vypukli v prvom rade pre slovenský jazyko−<br />
vý zákon a v súvislosti s reštitúciami poľno−<br />
hospodárskej pôdy. Úspešnosť pôsobenia<br />
Maďarskej nezávislej iniciatívy vo vláde sa dá<br />
vykázať v drobných čiastkových úspechoch, v<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language