Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
468<br />
Lajos Grendel<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Spoločnosť maďarských spisovateľov<br />
v Československu v prvom roku existencie<br />
čoraz viac rozdeľovali generačné roztržky,<br />
ktorí sa vyostrili po revízii Fábryho osobnos−<br />
ti (Vízilovak és más tetemállatok [Hrochy<br />
a iné zdochliny]. Irodalmi Szemle, 1991, č. 7)<br />
iniciovanej Zoltánom Hizsnyaim a vybuchlo<br />
obrovskou silou <strong>na</strong> jarnej plenárnej schôdzi<br />
Spoločnosti roku 1992. Korene týchto názo−<br />
rových a umelecko−filozofických protikladov<br />
siahajú hlboko do čias štátostrany a odzrkad−<br />
ľujú politické rozdelenie (konzervatívno−ľudo−<br />
vé, liberálne) maďarského obyvateľstva <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Obmedzenosť mesianistického<br />
modelu „povolanej“ menšinovej literatúry po−<br />
ciťovala medzi prvými už generácia Cselényi−<br />
ho – Tőzséra, potom generácia antológie poé−<br />
zie Egyszemű éjszaka [Jednooká noc] a <strong>na</strong>po−<br />
kon generácia hnutia Iródia., Tento model –<br />
aj <strong>na</strong> úkor umeleckých hodnôt – zdôrazňoval<br />
kohéznu silu literatúry v spoločnosti, spisova−<br />
teľskú tvorivú prácu považoval predovšetkým<br />
za službu spoločenstvu (maďarskému spolo−<br />
čenstvu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>), v dôsledku čoho bol<br />
chtiac−nechtiac nútený strpieť aj diletantizmus<br />
a nízku umeleckú náročnosť. Potreba umelec−<br />
kej autonómie spisovateľa a slobody tvorby aj<br />
v desaťročiach štátostrany z času <strong>na</strong> čas vyvo−<br />
lávala polemiku, avšak konflikt – to bolo<br />
zrejmé – sa mohol artikulovať v plnej hĺbke<br />
a šírke len v rámci demokratického právneho<br />
štátu, ktorý sa formoval pomaly uprostred ťaž−<br />
kých vnútropolitických zápasov. Žiaľ, väčšia<br />
vydavateľská sloboda, priaznivejšie publikač−<br />
né možnosti, teraz už nerušené cenzúrou,<br />
znovu vyprodukovali diletantizmus, nie však<br />
už <strong>na</strong>toľko v radoch staršej, ako skôr mladšej<br />
generácie.<br />
Jarná plenár<strong>na</strong> schôdza roku 1992 sa stala<br />
preto <strong>na</strong>jkritickejším momentom v dejinách<br />
Spoločnosti maďarských spisovateľov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Po plenárnej schôdzi sa Spoloč−<br />
nosť predsa len nerozdelila, ale rozpadla sa <strong>na</strong><br />
platformy a svojím vedením <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce<br />
dva roky poverila dočasný výkonný výbor.<br />
Protiklady, ktoré rozdelili členstvo, sa <strong>na</strong><br />
dlhší čas konzervovali a činnosť Spoločnosti<br />
sa oživila až v druhej polovici deväťdesiatych<br />
rokov, keď sa oproti začiatku desaťročia pod−<br />
statne zmenili hospodársko−spoločenské pod−<br />
mienky. V tomto období v krajine veľmi<br />
upadla prestíž nielen literatúry, ale aj spisova−<br />
teľských spoločností a zväzov. Udalosti lite−<br />
rárneho života, ktorý bol myšlienkovo i ume−<br />
lecky hlboko rozdelený, diferencovaný, sa<br />
odvíjali v tvorivých dielňach vzniknutých<br />
okolo vydavateľstiev a časopisov. Úloha spi−<br />
sovateľských zväzov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> – ak aj<br />
celkom nestratila svoj výz<strong>na</strong>m – sa stala buď<br />
symbolickou, alebo – v lepšom prípade – sa<br />
posunula smerom k ochrane spisovateľských<br />
záujmov.<br />
Kým v osemdesiatych a deväťdesiatych<br />
rokoch došlo v maďarskej lyrike i próze <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> k istej zmene hodnôt a štýlu v z<strong>na</strong>−<br />
mení neskorého modernizmu, resp. postmo−<br />
dernizmu, recepcia literárnych diel sa stala<br />
náhodnou, povrchnou, príležitostnou. Táto<br />
tendencia veľmi vážne poškodila rozvoj ma−<br />
ďarskej literatúry <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ale bola<br />
priaznivá pre opätovný rozkvet diletantizmu.<br />
Tento nepríjemný stav ukončilo koncom de−<br />
väťdesiatych rokov objavenie sa <strong>na</strong> scéne no−<br />
vej, odborne dobre pripravenej, teraz už i v<br />
Maďarsku uznávanej generácie autorov (Zol−<br />
tán Németh, Krisztián Benyovszky, Péter H.<br />
Nagy, József Keserű, László Kocur a iní).<br />
Útrapy hľadania svojho miesta a identity<br />
neušetrili ani Spoločnosť maďarských spisova−<br />
teľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Svoju úlohu v maďarskom<br />
literárnom živote <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po dlhom hľa−<br />
daní a častých zmenách vedenia <strong>na</strong>šla koneč−<br />
ne popri ochrane spisovateľských záujmov pre−<br />
dovšetkým v organizovaní konferencií, autor−<br />
ských večerov, prezentácii kníh, diskusných<br />
popoludní. V týchto aktivitách ju podporuje aj<br />
Kultúrny inštitút Maďarskej republiky.<br />
Roku 1999 zorganizovala Spoločnosť<br />
maďarských spisovateľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po<br />
prvý raz odvtedy každoročne ko<strong>na</strong>ný tábor<br />
mladých spisovateľov, ktorý bol neskôr<br />
<strong>na</strong>zvaný Tvorivý tábor mladých spisovateľov<br />
(Fiatal Írók Alkotótábora). Miestom ko<strong>na</strong>nia<br />
tvorivých táborov bol v prvých rokoch
Change language