Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

LAJOS GRENDEL
LITERATÚRA, VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ
Kľúčové slová: literárny život, vydávanie kníh, literárne časopisy, literárne ceny.
1. ÚVOD
Literárny život dvoch desaťročí pred zmenou
režimu v Československu hlboko poznačil
neostalinistický kurz komunistického vedenia
štátu po sovietskej invázii roku 1968. Vlna
čistiek, ktorá prebehla v Československom
zväze spisovateľov, neušetrila ani k maďarskú
sekciu zväzu. Počas honu na čarodejnice,
ktorý sa eufemisticky nazýval normalizáciou,
viacerým vynikajúcim maďarským spisovate−
ľom v Československu pozastavili členstvo,
niektorých vylúčili zo zväzu, kým iní emigro−
vali (Dezső Monoszlóy), alebo sa v osemde−
siatych rokoch presťahovali do Maďarska (Im−
re Varga, László Tóth, Tivadar Krausz). Na
rozdiel od Čiech boli čistky na Slovensku
menej brutálne, vďaka čomu sa poznačení spi−
sovatelia so zákazom publikačnej činnosti od
druhej polovice sedemdesiatych rokov
postupne mohli vrátiť do literárneho života
a ich diela – i keď v nejednom prípade oklieš−
tené – mohli znova vydávať.
Mladú generáciu, ktorá začínala svoju
kariéru okolo roku 1968, politicko−ideologické
útoky pomerne dlhý čas obchádzali. Aj oni sa
však dostali na rad začiatkom osemdesiatych
rokov. Ich kariéru však už vládna moc nedo−
kázala zlomiť. K ďalšej diferenciácii v rámci
obce maďarských spisovateľov Slovensku a k
zvratu v jej nazeraní na zásadné otázky došlo
vznikom neformálneho, úradné štruktúry
obchádzajúce hnutia, ktoré vzniklo roku 1983
pod názvom Iródia – na podnet Gyulu Hodos−
syho a niekoľkých ďalších začínajúcich literá−
tov. Vládna moc spolok trpela tri roky a po−
tom sa ho pod názvom Fiatal Írók Köre
(Krúžok mladých spisovateľov) snažila začleniť
do maďarskej sekcie Slovenského zväzu spiso−
vateľov. Pre rozličné podujatia, sympóziá,
debaty za okrúhlym stolom maďarskej sekcie
boli od polovice osemdesiatych rokov čoraz
viac charakteristické kritické polemiky aj voči
literárnej politike, ktoré vyplývali z pluralizmu
názorov. Na volebnej schôdzi maďarskej sek−
cie na jar 1987 sa už pri voľbe vedenia viac−
menej uplatnila vôľa členstva oproti kandidá−
tom straníckeho ústredia.
Vďaka tomuto viacročnému kvaseniu,
generačnej, umeleckej a svetonázorovej viac−
farebnosti nezastihla zmena režimu roku 1989
maďarských spisovateľov na Slovensku organi−
začne nepripravených. Po rozpade Českoslo−
venského a Slovenského zväzu spisovateľov
v decembri 1989 už v nasledujúcom mesiaci
vznikla ako samostatná právnická osoba Spo−
ločnosť maďarských spisovateľov v Českoslo−
vensku (Csehszlovákiai Magyar Írók Társasá−
ga, od roku 1993 Spoločnosť maďarských spi−
sovateľov na Slovensku). Jej predsedom sa stal
Lajos Grendel, jej členstvo sa rozšírilo o spi−
sovateľov, ktorí sa zo Slovenska presťahovali
buď do Maďarska, buď na západ, ba stanovy
novej organizácie umožnili aj to, že mohla
onedlho považovať za svojich členov aj
Rudolfa Slobodu a Petra Pišťánka. Na druhej
strane je však pravdou aj to, že zo zásuviek
písacích stolov sa nedostali na svetlo skutoč−
ne cenné rukopisy. Zo starších, dovtedy ukrý−
vaných rukopisov vyšiel ešte roku 1991 den−
ník Zoltána Fábryho pod názvom Üresjárat
1945 – 1948 [Voľný chod 1945 – 1948] a –
teraz už necenzurovane – román Dezső Mono−
szlóyho A milliomos halála [Smrť milionára].
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.