Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
464<br />
Gábor Hushegyi<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
potrebu vizuálnej zmeny, vďaka tomu sa foto−<br />
graf Lehel Tóth, dokumentátor festivalov Stu−<br />
dia erté, stal v priebehu 90. rokov známym,<br />
medzi mladými fotografmi reportáže vynikli<br />
Ede Dömötör a Tibor Somogyi. Umelecká<br />
fotografia je zastúpená v oveľa menšej miere,<br />
výraznejšie výsledky dosiahli Gábor Méry<br />
a Lehel Tóth. Najvýz<strong>na</strong>mnejším fotografom<br />
maďarského pôvodu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> posledného<br />
poldruha desaťročia i niekoľkých desaťročí je<br />
Tibor Huszár, ktorý presvedčil o svojich kva−<br />
litách v sociálnej, reportážnej aj portrétnej<br />
fotografii, <strong>na</strong>jnovšie vydal album o tolerant−<br />
nom meste New York. V radoch mladých<br />
autorov <strong>na</strong>chádzame iba jednu osobnosť, a to<br />
Viktora Kopasza, pôsobiaceho a tvoriaceho<br />
v Prahe <strong>na</strong>jmä v oblasti kolorovanej fotogra−<br />
fii. V téme presahu výtvarného umenia a mé−<br />
dia fotografie jednoz<strong>na</strong>čne vyniká tak <strong>na</strong><br />
domácej, ako aj <strong>na</strong> medzinárodnej scéne tvor−<br />
ba Petra Ró<strong>na</strong>ia. V manipulovanej fotografii<br />
je <strong>na</strong>ďalej činná Judita Csáderová, jed<strong>na</strong> zo<br />
zakladajúcich členov bratislavského Mesiaca<br />
fotografie.<br />
3. ARCHITEKTÚRA<br />
Neudržateľnosť provincializmu v kultúre<br />
Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> <strong>na</strong>jvýraznejšie demon−<br />
štruje architektúra, v ktorej sa požiadavky uti−<br />
litarizmu, funkčnosti, kvality a bezpečnosti<br />
prelí<strong>na</strong>jú s požiadavkou <strong>na</strong>jmodernejšieho ar−<br />
chitektonicko−estetického prevedenia súčas−<br />
nosti. Na konci 80. a <strong>na</strong> začiatku 90. rokov<br />
sa ako prejav novo<strong>na</strong>dobudnutej slobody<br />
objavili prvky organickej a tzv. živej architek−<br />
túry v projektoch a realizáciách mladých<br />
architektov <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong>. Štýl Imre<br />
Makovcza sa neobjavil iba pri prestavbách<br />
(Ladislav Friedmann), pri ojedinelých projek−<br />
toch, ale aj v urbanistickej revitalizácii (<strong>na</strong>pr.<br />
Du<strong>na</strong>jská Streda). Práve osobnosť maďarskej<br />
architektúry Imre Makovecz viedol v polovici<br />
a <strong>na</strong> konci 90. rokov rekonštrukciu a prestav−<br />
bu Mestskej radnice v Du<strong>na</strong>jskej Strede.<br />
Avšak paralelne s pôsobením vo svete uzná−<br />
vaného architekta <strong>na</strong> území Slovenska sa aj<br />
miestni architekti pričinili o udomácnenie<br />
organického slohu: Péter Dóczé a Olivér Csé−<br />
my projektovali budovu Mestskej tržnice<br />
v Komárne (1994), József Istenes budovu<br />
Novocentra v Nových Zámkoch (1993 –<br />
1997), Tamás Jávorka revitalizoval hlavné<br />
námestie Šamorí<strong>na</strong> a <strong>na</strong>projektoval centrálnu<br />
budovu Zväzu maďarských skautov <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku v Du<strong>na</strong>jskej Strede. Marián Ravasz<br />
pre centrum Žitného ostrova pripravil medzi<br />
inými projekt Poštovej banky (1993 – 1995),<br />
<strong>na</strong> priečelí ktorej vyobrazil pohnuté udalosti<br />
miestnej hostórie v Du<strong>na</strong>jskej Strede. Pavilón<br />
Českej a Slovenskej republiky <strong>na</strong> 49. Bienále<br />
v Benátkach (2001) sa viaže taktiež k osobe<br />
M. Ravasza, kde realizoval architektonický<br />
rámec pre spoločnú inštaláciu Ilony Németh<br />
a Jiřího Surůvku Pozvanie <strong>na</strong> návštevu. Urču−<br />
júcou osobnosťou organickej architektúry <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> je Péter Pásztor z Košíc, ktorý už<br />
štvrť storočia presadzuje tieto princípy i filo−<br />
zofiu tejto architektúry vo svojej domácej<br />
i zahraničnej tvorbe. V 90. rokoch projekto−<br />
val a realizoval <strong>na</strong>pr. Rímsko−katolický kostol<br />
v Lovinobani (1993), ústrednú budovu Pois−<br />
ťovne Otči<strong>na</strong> v Košiciach (spolu s Rozman−<br />
nom a Friedmannom,1997), budovu colnej<br />
správy v Čiernej <strong>na</strong>d Tisou (1996 – 1999),<br />
ale aj chatu v Mezőcsáte (1993) a rodinný<br />
dom v Košiciach−Barci (1994 – 1998). P.<br />
Pásztor však pôsobí aj <strong>na</strong> univerzitnej pôde<br />
a jeho teoretická činnosť nie je o nič menej<br />
cenná, čo dokazuje aj jeho účasť <strong>na</strong> výstave<br />
K novej Atlantíde v Pavilóne Maďarska <strong>na</strong> 7.<br />
Medzinárodnom bienále architektúry v Benát−<br />
kach (2000).<br />
Uplynulé poldruha desaťročie obohatilo<br />
územie obývané aj maďarským obyvateľstvom<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> o dve emblematické diela.<br />
Prvým takým dielom je rekonštruovaný Most<br />
Márie Valérie (2001) spájajúci Štúrovo<br />
a Ostrihom, a druhým Nádvorie Európy<br />
(2000) v Komárne. Posledne menovaný<br />
komplex objektov sa zaraďuje podľa odborní−<br />
kov do kategórie politickej architektúry,<br />
z pohľadu umenia je angažovaným, prepája
Change language