Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Výtvarné umenie, fotografia a architektúra<br />
463<br />
však výtvarníci, ktorí sa v posledných rokoch<br />
čiastočne vzďaľujú svojim kolegom, sú to<br />
v prvom rade Katarí<strong>na</strong> Fodorová, Kata Gály<br />
a Štefan Balázs. Pre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
zostávajú aj <strong>na</strong>ďalej uctievanými autormi<br />
maliari, grafici, ako Attila Duncsák, Tibor<br />
Kopócs, József Nagy, Zoltán Nagy, József<br />
Szilva a Lajos Szkukálek, zo sochárov Peter<br />
Gáspár, Gyula Mag a János Nagy. Túto hod−<br />
notovú orientáciu podporuje aj kuratórium<br />
Umeleckej ceny Posonium, laureátmi sa stali<br />
Július/Gyula Barta (2002), József Nagy a Já−<br />
nos Nagy (2003).<br />
Najúspešnejším cyklom výstav SMVUSR<br />
sa stalo bienále ilustrovanej knihy. Podujatie<br />
jestvujúce nepretržite od roku 1992 jedno−<br />
z<strong>na</strong>čne prispelo k profilovaniu sa niektorých<br />
osobností, medzi <strong>na</strong>júspešnejších v tejto kate−<br />
górii patrí Noémi Rácz, ktorá získala už nie−<br />
koľko zahraničných ocenení v oblasti detskej<br />
ilustrovanej knihy. Spoločnosť maďarských<br />
výtvarníkov postupne dochádza k názoru, že<br />
kvalitatív<strong>na</strong> úroveň členstva je veľmi diskuta−<br />
bilná, preto <strong>na</strong>jnovšie preferuje tematické<br />
výstavy, <strong>na</strong>pr. projekt 10 – 1 predstavil devia−<br />
tich mladých autorov s približne rov<strong>na</strong>kým<br />
pohľadom <strong>na</strong> umenie (2003).<br />
Kontemplácia, konzervativizmus a apologe−<br />
tika akademizmu charakterizuje umenie Ottó<br />
Szabóa, pochádzajúceho z Moldavy <strong>na</strong>d Bod−<br />
vou a v súčasnosti tvoriaceho v Rožňave. Na<br />
presadenie svojho umeleckého programu zalo−<br />
žil s Noémi Rácz a Zsoltom Lukácsom združe−<br />
nie Rovás v roku 1993. Ich pravidelné tvorivé<br />
tábory, nimi profilovaná Mestská galéria Rovás<br />
(Moldava <strong>na</strong>d Bodvou) sú miestami <strong>na</strong> ďalšie<br />
presadzovanie a prezentovanie umeleckého<br />
programu s výraznou inklináciou k tradičným<br />
a konzervatívnym hodnotám, uprednostňujúc<br />
zobrazujúce umenie a tvorbu vyz<strong>na</strong>čujúcu sa<br />
bravúrnym individuálnym rukopisom. Aj medzi<br />
autormi tradičnejšej umeleckej orientácie nájde−<br />
me solitérov, <strong>na</strong>pr. reštaurátora a kamenosochá−<br />
ra Gábora Fredicsa, sklára Bélu Ferdicsa, žijú−<br />
ceho už roky v Maďarsku, Attilu Téglása z<br />
Komár<strong>na</strong>, ako aj Štefa<strong>na</strong> Baloga, Klaudiu Kos−<br />
zibu a Kyru Matuštíkovú.<br />
Najväčšiu spoločenskú prestíž si uchováva<br />
aj po páde socializmu monumentál<strong>na</strong><br />
a pamiatková výtvarná tvorba. Tieto diela,<br />
<strong>na</strong>priek tomu, že dlhé roky sa tešia mravnej<br />
a fi<strong>na</strong>nčnej podpore politickej elity a svoje<br />
prvoradé poslanie definujú ako upevnenie<br />
národnej historickej pamäte a národného kul−<br />
túrneho povedomia, sú po umeleckej stránke<br />
veľmi problematické. Najnovšie sa konfrontu−<br />
jeme aj s historickou amnéziou, kedy bývalí<br />
dvorní sochári štátostrany sa bratajú s novou<br />
politickou elitou, získavajú <strong>na</strong>jlukratívnejšie<br />
i <strong>na</strong>jdôležitejšie objednávky, ako v prípade<br />
košického pamätníka Sándora Máraiho (autor:<br />
Peter Gáspár). Socha <strong>na</strong> verejnom priestran−<br />
stve, či pamätník sa iba sporadicky vyhotoví<br />
v duchu aktuálneho súčasného umenia, medzi<br />
<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie artefakty tohto druhu môže−<br />
me bez diskusií zaradiť sochu Júliusa Jakoby−<br />
ho <strong>na</strong> Alžbetinej v Košiciach, ktorú vytvoril<br />
Juraj Bartusz. V preklenutí umeleckého hod−<br />
notového vákua maďarskej spoločnosti <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> zohrávala výz<strong>na</strong>mnú úlohu Nadá−<br />
cia Sándora Máraiho, ktorá od roku 1997<br />
viackrát ocenila tvorcov, výtvarníkov za ich<br />
prínos v oblasti výtvarného umenia Cenou za<br />
otvorenú Európu (Ilo<strong>na</strong> Németh, At Home<br />
Gallery, Juraj Bartusz).<br />
2. FOTOGRAFIA<br />
Výrazné zmeny <strong>na</strong>stali aj vo fotografii. Naj−<br />
rozšírenejšia podoba fotografickej tvorby v<br />
kultúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> – reportáž<strong>na</strong><br />
fotografia – sa postupne vytesnila <strong>na</strong> perifé−<br />
riu, a fotografi, ktorí desaťročia pôsobili<br />
v redakciách denníka či týždenníkov, kde si<br />
vytvárali bázu <strong>na</strong> voľnú tvorbu, sa z noci <strong>na</strong><br />
deň kvôli výrazným a zásadným premenám<br />
printových médií dostali do núdzového stavu.<br />
Straty sú však ešte výraznejšie, veď Sándor<br />
Prandl a Jenő Szűcs zomreli, Július Tóthpál<br />
zas žije v ústraní v Kráľovskom Chlmci. Ale<br />
ani István Könözsi, László Nagy alebo György<br />
Gyökeres nemajú príležitosť prezentovať svoju<br />
tvorbu. Iba mládežnícke časopisy pociťovali<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language