Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
460<br />
Gábor Hushegyi<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
javmi tohto prelomu boli premenovanie<br />
Východoslovenskej galérie v Košiciach <strong>na</strong><br />
Galériu Júliusa Jakobyho (1991), otvorenie<br />
stálej expozície diela J. Jakobyho, alebo otvo−<br />
renie Múzea Vojtecha [Bélu] Löfflera v Koši−<br />
ciach (1993). Bolo samozrejmou odbornou<br />
záležitosťou, že maďarskí umelci boli zaraďo−<br />
vaní a pozvaní <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie stále a<br />
hodnotiace výstavy <strong>na</strong>jprestížnejšej výstavnej<br />
inštitúcie krajiny Slovenskej národnej galérie,<br />
ako <strong>na</strong>pr. 20. storočie, 60. roky, Umenie akcie<br />
1965 – <strong>1989</strong>, Slovenská vizuál<strong>na</strong> kultúra 1970<br />
– 1985. Popri mnohých katalógoch sa celoži−<br />
votným dielom týchto umelcov zaoberali aj<br />
monografie slovenských autorov, Leo Kohút<br />
spracoval dielo Františka Reichenthala<br />
(1998), Ján Abelovský zas tvorbu Júliusa<br />
Jakobyho (1994). Stále však absentuje synte−<br />
tizujúce monografické hodnotenie maďar−<br />
ských výtvarníkov v Československu zo stra−<br />
ny maďarských teoretikov a kritikov umenia.<br />
Možno práve z tohto dôvodu sú tieto výkony<br />
iba súčasťou slovenského umeleckého kánonu,<br />
a v prípade Maďarska je akceptovaná jedine<br />
tvorba Ilony Németh. Avšak nechýbajú<br />
maďarské štátne ocenenia pre jednotlivcov,<br />
ako Ce<strong>na</strong> Mihálya Munkácsyho pre Ilonu Né−<br />
meth (2001) a Juraja Bartusza (<strong>2004</strong>). Maďar−<br />
skí teoretici a kritici umenia, estetici doteraz<br />
poskytli iba fragmentárne výsledky svojich<br />
výskumov (štúdie, albumy, katalógy). Aj <strong>na</strong><br />
základe týchto parciálnych výsledkov však<br />
môžeme tvrdiť, že obdobne ako u výtvarní−<br />
kov, aj medzi teoretikmi prevláda nezmieriteľ−<br />
né bipolárne hodnotenie umenia, t. j. vzájom−<br />
ne sa vylučujúce, dva paralelné kánony ma−<br />
ďarského umenia <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Otvorený mo−<br />
del dáva do kontextu celoživotné diela, i sa−<br />
motné diela s celosvetovým umením, druhý<br />
uplatňuje uzavretý model, ktorý sa dostáva do<br />
pasce autochtonity, a z odborného aspektu sa<br />
stáva irelevantným, a môže sa stať živnou<br />
pôdou pre vytváranie mýtov.<br />
90−te roky sa stali rokmi inštalácie, neo−<br />
konceptu, performancie a nových médií,<br />
k Bartuszovi a Ró<strong>na</strong>imu sa práve v tejto<br />
dekáde pripojila Ilo<strong>na</strong> Németh, ktorá sa svo−<br />
jou prvou individuálnou výstavou Poznámky<br />
z labyrintu zo septembra 1990 stala jednou<br />
z určujúcich osobností novej umeleckej gene−<br />
rácie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. V <strong>na</strong>sledujúcich rokoch<br />
sa úspešne zúčastňovala <strong>na</strong> prestížnych kolek−<br />
tívnych výstavách, <strong>na</strong>pr. v PGU v Žiline a <strong>na</strong><br />
výročných výstavách SCCA. Autorka tvoria−<br />
ca inštalácie, postfeministické diela, neskôr<br />
konfrontujúca verejné a súkromné, tvoriaca<br />
public artové práce stala sa vďaka nespočet−<br />
ným domácim a zahraničným individuálnym<br />
i kolektívnym výstavám laureátkou ceny<br />
Mladý slovenský výtvarník roka (udeľovanej<br />
<strong>na</strong>dáciou The Foundation for a Civil Society)<br />
za rok 1998, v roku 2001 už reprezentovala<br />
Slovensko <strong>na</strong> Benátskom bienále. Ilo<strong>na</strong> Né−<br />
meth a Peter Ró<strong>na</strong>i sa zúčastnili <strong>na</strong> niekoľ−<br />
kých výz<strong>na</strong>mných medzinárodných kolektív−<br />
nych výstavách. Ró<strong>na</strong>i dosiahol nespočetné<br />
množstvo medzinárodných ocenení v oblasti<br />
videoplastík, videoperformancií, pri aplikova−<br />
ní IT technológie vo výtvarnom umení, v ob−<br />
lasti postfotografie a neokonceptu, vďaka to−<br />
mu vystavoval <strong>na</strong> spoločnej česko−slovenskej<br />
prezentácii v Mníchove (1992), v Aachene<br />
(1993) a v Karlsruhe (1993), dostal pozvanie<br />
<strong>na</strong> veľké medzinárodné prehliadky, ako boli<br />
Der Riss im Raum (1994) v Berlíne a Admis−<br />
sion of Identity (1998) v Sheffielde. Ilo<strong>na</strong> Né−<br />
meth zas vystavovala <strong>na</strong> Cross female (2000)<br />
v berlínskom Künstlerhaus Bethanien, <strong>na</strong><br />
Sous les Ponts... (2001) v Casino Luxem−<br />
bourg, <strong>na</strong> Another World – Twelve Bedroom<br />
Stories (2002) v Kunstmuseum v Luzerne a<br />
<strong>na</strong> výstave Ideálne mesto v rámci 2. bienále<br />
vo Valencii (2003). Németh a Ró<strong>na</strong>i repre−<br />
zentovali spolu s ďalšími slovenskými výtvar−<br />
níkmi Slovenskú republiku <strong>na</strong> kurátorských<br />
projektoch Aspekten & Positionen (1999)<br />
v Museum Modernen Kunst Stiftung Ludwig<br />
vo Viedni a <strong>na</strong> After the Wall (1999) v Mo−<br />
der<strong>na</strong> Museet v Stockholme. Práve predstave−<br />
ní umelci, ako aj Bartusz, Csudai a Emőke<br />
Varga (laureátka výročnej ceny Mladý slo−<br />
venský výtvarník roka, 1999) sa zúčastnili <strong>na</strong><br />
kurátorskom projekte Slovenského pavilónu<br />
<strong>na</strong> Benátskom bienále v roku 1999. Do tejto
Change language