Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
46 Eleonóra Sándor<br />
vú pozíciu pre začí<strong>na</strong>júcu politickú stranu,<br />
súčasne by takýto krok z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l aj zánik<br />
Csemadoku ako masovej spoločenskej organi−<br />
zácie. Rozhodnutia Ústredného výboru zo 6.<br />
decembra <strong>1989</strong> a potom Predsedníctva<br />
Csemadoku z 5. – 6. januára 1990 svedčia o<br />
hľadaní akejsi strednej cesty: transformovanie<br />
sa <strong>na</strong> politickú stranu síce obidva orgány<br />
odmietli, takisto však odmietli aj zúženie<br />
záberu činnosti len <strong>na</strong> kultúrnu oblasť. Podľa<br />
programového vyhlásenia zo 6. decembra<br />
<strong>1989</strong> je Csemadok spoločenská organizácia,<br />
ktorá sa zasadzuje za záujmy maďarskej men−<br />
šiny; v januári je už organizácia definovaná<br />
ako kultúrny, záujmový a spoločenský zväz.<br />
Rozpoltenosť identity sa neprejavovala len vo<br />
vyhláseniach. Vedúci predstavitelia Csema−<br />
doku sa nechceli vzdať práva <strong>na</strong> bezprostred−<br />
nú účasť v politike, od čoho boli za komu−<br />
nizmu <strong>na</strong> 20 rokov odstavení. V decembri<br />
<strong>1989</strong> začali <strong>na</strong>príklad rokovania so sloven−<br />
ským predsedom vlády Pavlom Hrivnákom o<br />
vymenovaní jedného z podpredsedov vlády a<br />
s predsedom parlamentu Rudolfom Schuste−<br />
rom o vytvorení parlamentného výboru pre<br />
menšiny. Neskoršie sa podpredsedom vlády<br />
zodpovedným za menšinové záležitosti sku−<br />
točne stal Sándor (Alexander) Varga, ktorého<br />
menoval Csemadok, pravda, nie vďaka<br />
Hrivnákovi, pretože ten bol už v čase návšte−<br />
vy predstaviteľov Csemadoku odpísaným po−<br />
litikom a čoskoro musel aj opustiť svoj úrad.<br />
Výbor pre menšiny zriadilo už zmenené vede−<br />
nie slovenského parlamentu v apríli 1990 –<br />
pri jeho vzniku bol Kázmér (Kazimír) Nagy,<br />
ktorého predseda Rudolf Schuster poveril<br />
organizáciou výboru, už dávno mimo parla−<br />
mentu. Do predstavy „robiť apolitickú politi−<br />
ku“ zapadá aj už vyššie spomí<strong>na</strong>ný návrh<br />
predsedu Csemadoku Zoltá<strong>na</strong> Sidóa predlože−<br />
ný vo Federálnom zhromaždení v súvislosti s<br />
volebným zákonom, žiadajúci, aby v parla−<br />
mentných voľbách mohli kandidovať aj spolo−<br />
čenské organizácie, nielen politické strany.<br />
Všetky tieto kroky nesvedčia o veľkej politic−<br />
kej prezieravosti. Objavil sa aj taký názor,<br />
aby sa Csemadok stal akýmsi „vrcholným<br />
orgánom“ maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Bratislavská mestská organizácia vyrukovala<br />
s návrhom, aby výnimočné postavenie Cse−<br />
madoku bolo potvrdené zákonným aktom par−<br />
lamentu.<br />
Formujúce sa politické hnutia maďarskej<br />
menšiny neprijímali uvedené iniciatívy s veľ−<br />
kým porozumením. MNI jed<strong>na</strong>k považovala<br />
vedenie Csemadoku za nelegitímne (jeho<br />
Ústredný výbor síce 6. decembra <strong>1989</strong> rozho−<br />
dol o rehabilitácii členov vylúčených roku<br />
1969 a ich <strong>na</strong>vrátení do funkcií a čiastočne sa<br />
zmenilo aj predsedníctvo, chýbala však legiti−<br />
mácia týchto aktov kongresom), jed<strong>na</strong>k pria−<br />
my vstup spoločenských organizácií do sféry<br />
politiky považovala v podmienkach pluralit−<br />
nej demokracie za nesystémový prvok.<br />
Zasadzovala sa teda za „čisto“ kultúrny cha−<br />
rakter Csemadoku. Tento postoj MNI vyvolal<br />
nečakaný odpor zo strany <strong>na</strong>jvyššieho vede−<br />
nia Csemadoku aj zo strany vidieckych akti−<br />
vistov, ktorí mali v miestnych organizáciách<br />
veľký mienkotvorný vplyv. Vysvitlo, že veľká<br />
časť maďarskej komunity, ktorá sa či už aktív−<br />
ne alebo pasívne zúčastňovala života Csema−<br />
doku, považovala organizáciu za svoju a <strong>na</strong><br />
jej otvorenú kritiku sa pozerala nechápavo.<br />
Tu možno hľadať korene toho, prečo sa títo<br />
aktivisti po vzniku Spolužitia a neskoršie vo<br />
volebnej kampani nielenže postavili proti<br />
MNI, ale svoje organizačné skúsenosti priamo<br />
ponúkli do služieb Spolužitia. Stalo sa to<br />
<strong>na</strong>priek tomu, že spočiatku aj Miklós Duray<br />
považoval vnútornú reformu Csemadoku za<br />
nedostatočnú. „Nestačí, že sa zmenilo vedenie<br />
Csemadoku, totiž v pluralitnom politickom<br />
systéme, ktorý sa v Československu vytvorí a<br />
bude fungovať, nemôže maďarská menši<strong>na</strong><br />
vystúpiť <strong>na</strong> scénu s organizáciou, ktorá je<br />
reliktom stalinizmu. Csemadok treba zbúrať a<br />
<strong>na</strong> jeho mieste treba vybudovať celkom novú<br />
organizáciu: nez<strong>na</strong>mená to, že všetko treba<br />
zničiť, ale treba vytvoriť organizáciu s celkom<br />
novým programom, s novou štruktúrou.“ 82<br />
Duray však nechcel z Csemadoku politiku<br />
vykázať, práve <strong>na</strong>opak: „Môj názor je taký, že<br />
z tohto členstva by mohla vzísť stra<strong>na</strong>, ktorá
Change language