Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Výtvarné umenie, fotografia a architektúra<br />
459<br />
mäte, preto nie je žiadnym prekvapením, že<br />
v novej generácii umelcov 60. rokov boli Ma−<br />
ďari zastúpení iba vďaka Jurajovi/Györgyovi<br />
Bartuszovi a Alexandrovi/Sándorovi Eckerd−<br />
tovi. V tomto desaťročí sa prepracoval <strong>na</strong><br />
vrchol svojej tvorby zakladateľ novofigurati−<br />
vizmu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, košický pustovník J.<br />
Jakoby, J. Bartusz zas už ako člen celoštátne−<br />
ho Klubu konkretistov s výz<strong>na</strong>mným medzi−<br />
národným renomé začal medzi prvými pôso−<br />
biť aj v oblasti konceptuálneho umenia (spolu<br />
s Gáborom Kladekom) a umenia akcie. Se−<br />
demdesiate a osemdesiate roky boli v Česko−<br />
slovensku poz<strong>na</strong>čené politicko−spoločenskou<br />
normalizáciou, dodnes <strong>na</strong>jznámejší a <strong>na</strong>juzná−<br />
vanejší maďarskí výtvarníci, podobne ako<br />
mnohí ich slovenskí kolegovia sa podvolili<br />
pravidlám hry určenými komunistickou mo−<br />
cou. Na druhej strane je to aj obdobie vedo−<br />
mého či vynúteného mlčania, u iných zas<br />
dochádza k paralelnej galerijnej – výstavnej<br />
a ateliérovej – súkromnej tvorbe. Z umelec−<br />
kého aspektu môžeme spomenúť opäť dvojicu<br />
košických umelcov Bartusza a Eckerdta. Do<br />
popredia sa zaslúžene dostával Bartusz, ktorý<br />
už v 70. rokoch ako jeden z prvých výtvarní−<br />
kov v Československu začal aplikovať vymo−<br />
ženosti počítačovej techniky pri koncipovaní<br />
svojich plastík, už v tomto desaťročí sa veno−<br />
val problematike času v sekundových kres−<br />
bách a maľbách, v priestorových objektoch,<br />
ktoré sa odklonili od negovania individuál−<br />
nosti geometrizmu a reduktivizmu a opätovne<br />
akcentovali gesto, expresívnosť, individuálny<br />
subjektívny výraz umelca. Najväčšiu prehru<br />
v posledných desaťročiach pred rokom <strong>1989</strong><br />
zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo dielo Júliusa Szabóa: segment<br />
celoživotného diela, <strong>na</strong>jmä obdobie v druhej<br />
polovici 40. rokov bolo spracovávateľmi po−<br />
zostalosti zamlčané. Bádatelia Szabóovho<br />
diela vyzdvihovali jeho tematicky a kontexto−<br />
vo angažované práce v duchu aktuálneho po−<br />
litického kurzu s cieľom akceptovania umenia<br />
Júliusa Szabóa a jeho zaradenia do oslavova−<br />
ného panteónu socialistického umenia.<br />
Autori, ako Juraj Bartusz, Peter/Péter Ró−<br />
<strong>na</strong>i a Ivan/Iván Csudai, ktorí sa už pred ro−<br />
kom <strong>1989</strong> podujali udržiavať polemický duch<br />
aktuálneho súčasného výtvarného umenia<br />
v Československu, sa stali po nežnej revolú−<br />
cii určujúcimi osobnosťami celoštátneho<br />
výtvarného života. Bartusz už <strong>na</strong> začiatku,<br />
Csudai zas v polovici 80. rokov, sa upísali<br />
umeniu novej subjektivity, t. j. umeniu post−<br />
modernej paradigmy. Ró<strong>na</strong>i už v tomto obdo−<br />
bí tvoril svoje diela tematizujúce problemati−<br />
ku obraz−objektu v duchu intermediality.<br />
V mesiacoch nežnej revolúcie sa zas stala<br />
všeobecnou stratégiou inštalácia s konceptuál−<br />
nym fundamentom, ktorá sa stala v 90. ro−<br />
koch určujúcim trendom, mainstreamom aj<br />
v umení Česko−Slovenska. Vyššie spomenutí<br />
traja umelci sa zúčastnili <strong>na</strong> <strong>na</strong>jprestížnejších<br />
domácich a zahraničných (<strong>na</strong>pr. Esslingen,<br />
Krems, Novara) kolektívnych výstavách slo−<br />
venského umenia. Juraj Bartusz patril medzi<br />
prvých autorov z neoficiálnej scény, ktorý<br />
mohol realizovať svoju individuálnu výstavu<br />
v priestoroch SNG v Bratislave (1991). Aj<br />
novozámocké Štúdio erté, založené v roku<br />
1987 si <strong>na</strong>šlo svoje pevné miesto v nových<br />
spoločenských a umeleckých podmienkach.<br />
V priebehu 90. rokov sa vypracovalo nie len<br />
<strong>na</strong> úroveň <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšieho festivalu alter−<br />
<strong>na</strong>tívneho, experimentálneho a multimediálne−<br />
ho umenia v Česko−<strong>Slovensku</strong>, ale aj v Stred−<br />
nej Európe. József R. Juhász a Ottó Mészá−<br />
ros, organizátori a aj akční umelci týchto fes−<br />
tivalov úspešne vykročili <strong>na</strong> medzinárodnú<br />
scénu. V spoločnosti Bartusza a Ró<strong>na</strong>iho sa<br />
zúčastnili <strong>na</strong> výstave Oscilácia (1991) v bašte<br />
č. VI. v Komárne a v Műcsarnoku v Buda−<br />
pešti. Okrem Mészárosa sa ostatní traja zú−<br />
častnili <strong>na</strong> veľkej hodnotiacej kolektívnej výs−<br />
tave Umenie akcie (1991) usporiadanej<br />
v pražskom Mánese, resp. v Považskej galé−<br />
rii umenia v Žiline (PGU). Avšak nielen tieto<br />
fakty potvrdzovali výz<strong>na</strong>mnú pozíciu maďar−<br />
ských výtvarníkov <strong>na</strong> celoštátnej scéne. V<br />
dôsledku de<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizácie slovenských dejín<br />
umenia sa umelci maďarskej národnosti stali<br />
súčasťou umeleckohistorického kánonu prelo−<br />
mu 19. a 20. storočia, medzivojnového obdo−<br />
bia aj vývoja po roku 1945. Konkrétnymi pre−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.