Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
458<br />
Gábor Hushegyi<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Bipolárne vnímanie umenia však nebolo<br />
charakteristické iba pre ostatných 15 rokov,<br />
ale aj pre obdobie sedemdesiatich rokov po<br />
roku 1918. Konzervativizmus bol tak silno<br />
zakorenený v povedomí spoločenskej, kultúr−<br />
nej i laickej verejnosti, že mnohí výtvarníci<br />
i teoretici boli nútení opustiť svoje pôvodné<br />
národnostné spoločenstvo. Ich dielo sa <strong>na</strong>pl−<br />
nilo v česko−slovenskom (Endre Nemes, Béla<br />
Tilkovszky/Vojtech Tilkovský), slovenskom<br />
(Július/Gyula Flache), resp. aj v celoeuróp−<br />
skom (Géza Szobel, František/Ferenc<br />
Reichenthal, Endre Nemes) kontexte. Roky<br />
druhej svetovej vojny a desaťročia komunis−<br />
tickej diktatúry uplynuli v duchu umeleckého<br />
antimodernizmu a antiavantgardizmu. Neboli<br />
to však jediné momenty strát v umení, veď<br />
umelecký život Československa prišiel o rad<br />
výz<strong>na</strong>mných maďarských autorov tak v ro−<br />
koch vojnových, ako aj v <strong>na</strong>sledujúcich ro−<br />
koch národnostných represálií, kedy mnohí<br />
maďarskí výtvarníci si zvolili emigráciu zo<br />
svojej vlasti, a ich neprítomnosť bola citeľná<br />
v <strong>na</strong>sledujúcom poldruha desaťročí. Jednou<br />
z <strong>na</strong>jciteľnejších absencií bola osoba i tvorba<br />
Petra Pálffyho, ktorý opustil svoju domovinu<br />
<strong>na</strong> jar 1945, a usadil sa v susednom Rakúsku,<br />
kde sa stal uznávanou osobnosťou abstraktné−<br />
ho umenia. Z dôvodu závažných historických<br />
udalostí zostalo tu iba zopár umelcov maďar−<br />
skej národnosti celoštátneho výz<strong>na</strong>mu, ktorí<br />
svojou tvorbou reprezentovali kontinuitu me−<br />
dzi tvorbou medzivojnového obdobia a obdo−<br />
bia po roku 1945 – boli to <strong>na</strong>pr. Košičania<br />
Anton/Antal Jaszusch a Július/Gyula Jakoby,<br />
Július/Gyula Szabó z Lučenca a Július/Gyula<br />
Lőrincz. V rokoch 1945 až 1948 charakteri−<br />
zoval umelecký život prirodzený výtvarný<br />
pluralizmus, do popredia sa dostal surrealiz−<br />
mus (čiastočne v tvorbe Júliusa Szabóa), ex−<br />
presionizmus (Július Lőrincz), v Košiaciach<br />
v týchto rokoch maľuje svoje <strong>na</strong>jkvalitnejšie<br />
neskoro−impresionistické plát<strong>na</strong> Juraj/György<br />
Collinássy. Medzi ďalšie výz<strong>na</strong>mné straty<br />
môžeme uviesť odchod Františka Reichen−<br />
thala, ktorý sa práve v tomto krátkom histo−<br />
rickom období definitívne rozhodol vysťaho−<br />
vať do USA, kde žil a tvoril v <strong>na</strong>sledujúcich<br />
desaťročiach. Po prevzatí moci komunistami<br />
sa po roku 1948 pluralitný a zahraničiu otvo−<br />
rený výtvarný život stal takmer nemožným.<br />
Záviselo od vnútorného presvedčenia, nároč−<br />
nosti umelca, či aj <strong>na</strong>ďalej ostane verný súdo−<br />
bému aktuálneho umeniu, a to aj za cenu<br />
mlčania. Za tvorbu s celoštátnym výz<strong>na</strong>mom<br />
v pozitívnom zmysle z radov maďarských<br />
umelcov môžeme považovať jedine maliarsku<br />
tvorbu J. Jakobyho. Je pravdou, že v negatív−<br />
nom zmysle by sme mohli uviesť mnohých<br />
ďalších, ktorí ako etablovaní autori novej<br />
moci získali štátne objednávky, bez problé−<br />
mov mohli vystavovať, ale ich umelecká tvor−<br />
ba z obdobia socializmu je s odstupom nie−<br />
koľkých desaťročí ľahko zabudnuteľná. Nie−<br />
ktorí maďarskí umelci však v období socializ−<br />
mu zohrali určujúcu, výz<strong>na</strong>mnú negatívnu<br />
rolu: Ladislav/László Csemiczky bol jedným<br />
z <strong>na</strong>jtvrdších zástancov socialistického realiz−<br />
mu v 50. rokoch, v rokoch normalizácie zas<br />
strážcom straníckych záujmov v umeleckom<br />
zväzovom živote <strong>na</strong> celoštátnej úrovni bol<br />
ďalší Maďar, Július Lőrincz. Csemadok, kul−<br />
túrny zväz maďarských pracujúcich v Česko−<br />
slovensku vznikol – taktiež pod vedením J.<br />
Lőrincza – z iniciatívy komunistických stra−<br />
níckych orgánov <strong>na</strong> začiatku 50. rokov, ako<br />
nástroj ideologickej manipulácie maďarského<br />
obyvateľstva v Československu. Kultúrnu po−<br />
litiku gottwaldovskej éry dokázal tento zväz<br />
doko<strong>na</strong>le presadiť – samozrejme za výdatnej<br />
pomoci denníka Új Szó – tlačového orgánu<br />
KSS v maďarskom jazyku, a literárneho me−<br />
sačníka Irodalmi Szemle, <strong>na</strong> piedestál umelec−<br />
kej tvorby bola dosadená amatérska tvorba a<br />
ľudové umenie. Táto komunistická kultúrno−<br />
politická stratégia „k lidu blíž, lidu níž“ po−<br />
z<strong>na</strong>čila maďarskú minoritu do tej miery, že<br />
ani voľnejšie obdobie poslednej tretiny 50.<br />
rokov, ani umelecké revolty z <strong>na</strong>sledujúceho<br />
desaťročia maďarské obyvateľstvo takmer ne−<br />
zasiahli, dokonca ani elitu maďarskej inteli−<br />
gencie. Priaznivejšiu spoločenskú atmosféru<br />
využili <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> pertraktovanie národnost−<br />
ných problémov, <strong>na</strong> upevnenie národnej pa−
Change language