Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

GÁBOR HUSHEGYI
VÝTVARNÉ UMENIE, FOTOGRAFIA A ARCHITEKTÚRA
Kľúčové slová: výtvarné umenie, fotografia, architektúra, umelci, výstavy.
1. VÝTVARNÉ UMENIE
Obdobie poldruha desaťročia od nežnej revo−
lúcie až po vstup Slovenska do Európskej
únie môžeme z pohľadu výtvarného umenia
hodnotiť ako obdobie prechodné medzi ume−
ním totalitného a slobodného sveta. Beznádej−
nú izoláciu, uzavretosť predchádzajúcich
desaťročí nahradilo demokratické a otvorené
spoločenské a umelecké prostredie, ktoré sa v
máji 2004 stalo i de facto bezhraničným.
Práve roky, ktoré predstavujú začiatok vzniku
novej politickej Európy i nového európskeho
povedomia, nám umožňujú vykonať reflexiu
toho, čo sa v minulom storočí označovalo ter−
mínom menšinová kultúra, či umenie národ−
nej (národnostnej) menšiny. Táto kultúra sa
totiž zbavila tej mocensko−ideologickej, geo−
grafickej i politickej izolácie, kvôli ktorej sa
konštituovali jej inštitúcie i rámce fungova−
nia. Ak v samotnej skupine minoritného oby−
vateľstva nebudú prevládať tendencie k izolá−
cii, či k skanzenizácii tej koncepcie kultúry
a umenia, ktorá od 50. rokov minulého storo−
čia určovala mantinely, ale aj špecifiká kultú−
ry a umeleckého prejavu (výlučne iba litera−
túra, folklór a profesionálne umenie nahra−
dzujúca záujmová umelecká činnosť, amatér−
ske divadlo), potom nasledujúce roky,
z dôvodu prirodzenej migrácie narušia, resp.
postupne eliminujú túto pomocnú kategóriu
menšinovej kultúry, či menšinového umenia,
alebo sa bude používať iba na veľmi úzky
okruh kultúrnych fenoménov. Dôjde totiž
k výraznej reštrukturalizácii národného pove−
domia, svoju národnú a regionálnu identitu si
budeme uchovávať aj niekoľko sto či tisíc
kilometrov vzdialene od svojho rodiska,
domova. Práve táto očakávaná výrazná
zmena dá za pravdu tým, ktorí už aj v rokoch
komunizmu, a potom aj po nežnej revolúcii
definovali umenie ako celistvé a nedeliteľné.
Celoštátny i medzinárodný umelecký život sa
stal po roku 1989 dostupným pre každého,
skoncovalo sa s cenzúrou z pozície jedinej
štátostrany. V tejto novej historickej situácii
si maďarskí výtvarníci v Československu vy−
berali medzi dvomi umeleckými stratégiami,
tá prvá sa prihlásila, teraz už bez možnej
ostrakizácie, k aktuálnemu súčasnému ume−
niu, tá druhá stratégia – vyznávaná početnej−
šou skupinou autorov – aj naďalej definuje
umenie prostredníctvom jeho spoločenského
(angažovaného) poslania, a umeniu prisudzu−
je expanzívnu funkciu, presahujúcu hranice
samotného výtvarného umenia. Táto druhá
stratégia sa prihlásila k odkazu opisného rea−
lizmu, optimistického dekorativizmu, k tradič−
ným umeleckým žánrom a technikám. Para−
lelne s týmto príklonom k výtvarnému kon−
zervativizmu sa formovalo aj vnímanie ume−
nia širšej verejnosti, čím sa prolongovalo
umenie z rokov socializmu, s akcentom na
akademizmus, realizmus aj v nasledujúcom
poldruha desaťročí. Maďarských výtvarníkov
na Slovensku z tohto dôvodu rozdeľuje bipo−
lárne vnímanie umenia, existuje výrazný pre−
del, dokonca dištanc medzi umelcami aktuál−
neho súčasného výtvarného umenia, ktorí rea−
gujú na aktuálne problémy umenia prostred−
níctvom relevantného výtvarného jazyka,
a medzi výtvarníkmi ambivalentnými k dianiu
v súčasnom umení.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.