Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarská tlač<br />
455<br />
Strede. Zo začiatku vychádzal ako dvojtýž−<br />
denník, potom ako mesačník. Od roku 1994<br />
je <strong>na</strong> jeho čele Éva Nagyvendégi.<br />
9.5. Ifi<br />
Po zániku týždenníka Socialistického zväzu<br />
mládeže Új Ifjúság [Nová mládež] bol pod<br />
patronátom Vydavateľstva Sme<strong>na</strong> založený<br />
týždenník Heti Ifi. V roku 1991 sa Sme<strong>na</strong><br />
vzdala jeho vydávania, zachránil ho Zväz<br />
maďarských študentov (Magyar Diákszövet−<br />
ség). Neskôr ho vydávalo vydavateľstvo DH−<br />
Press, s. r. o., potom ako mesačník s názvom<br />
Ifi spoločnosť Tashy Agrotrade, s. r. o. v<br />
Du<strong>na</strong>jskej Strede. Jeho šéfredaktorom do roku<br />
<strong>2004</strong> bol József D. Kovács.<br />
9.6. A Hét (Hét)<br />
Ako týždenník venujúci sa otázkam kultúry bol<br />
od roku 1956 vydávaný Ústredným výborom<br />
Csemadoku. Na jeho stránkach sa prezentovala<br />
každá výz<strong>na</strong>mnejšia postava maďarského lite−<br />
rárneho a kultúrneho života <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, buď<br />
z pozície autora alebo redaktora. V jeho kvalit−<br />
nej literárnej a kultúrnej prílohe sa uverejňova−<br />
li vynikajúce reportáže. V čase zmeny režimu<br />
v redakcii časopisu pracovali také osobnosti<br />
ako Sándor Gál, Ferenc Keszeli, Péter Miklósi,<br />
Árpád Ozsvald, Lajos Zs. Nagy. V roku 1990<br />
sa stal šéfredaktorom Tihamér Lacza. Do roku<br />
1995 však týždenník ne<strong>na</strong>šiel novú identitu<br />
a adekvátne miesto <strong>na</strong> mediálnom trhu – po<br />
zrušení poskytovania štátnej podpory preto<br />
zanikol. V roku 1996 sa ho ÚV Csemadok<br />
pokúsilo prostredníctvom predaja týždenníka<br />
MGM, s. r. o. zachrániť, avšak aj po obnovení<br />
titulu vyšli iba jeho štyri čísla.<br />
POZNÁMKY<br />
1. V roku 1995 už vychádzal jediný štátny den−<br />
ník, Republika (od roku 1997 Slovenská repub−<br />
lika) v gescii agentúry TASR. Denník zanikol<br />
roku 1999.<br />
2. Na začiatku deväťdesiatych rokov bol ústredný<br />
stranícky denník Népszabadság v Maďarsku pri−<br />
vatizovaný <strong>na</strong>jprv z domácich zdrojov, potom sa<br />
dostal čiastočne do nemeckých rúk. Ústredné<br />
denníky získali švajčiarski a nemeckí majitelia,<br />
pričom 10 z 11 župných denníkov privatizoval<br />
nemecký Axel Springer a jeden Lapcom, a. s.,<br />
spoločnosť s anglickým väčšinovým podielom.<br />
V tomto čase <strong>na</strong> slovenskom mediálnom trhu<br />
ešte nebol prítomný výz<strong>na</strong>mnejší zahraničný<br />
kapitál.<br />
3. Maďarské týždenníky a mesačníky do roku 1995<br />
dostávali priamu podporu od ministerstva, v<br />
rámci zákonom určenej položky v rozpočte.<br />
Celková výška položky sa výraznejšie nezmeni−<br />
la, avšak v spôsobe rozdeľovania dotácií došlo<br />
po vytvorení druhej vlády Vladimíra Mečiara <strong>na</strong><br />
ministerstve kultúry k zásadným zmenám. Pod−<br />
stata týchto zmien – z pohľadu rešpektovania<br />
trhových princípov nesporne odôvodnených,<br />
avšak z pohľadu menšinovej tlače ohrozujúcich<br />
jej existenciu – spočívala v tom, že menšinové<br />
médiá sa museli uchádzať o grantovú podporu<br />
u štátneho fondu Pro Slovakia, založenom roku<br />
1991. Odborná komisia tohto fondu zodpoved−<br />
ná za podporu menšinovej tlače totiž nepôsobi−<br />
la ako verejný orgán. Zo sumy určenej pre men−<br />
šinovú tlač bola subvencovaná medzi iným aj<br />
štvorjazyčná príloha denníka Republika, ktorá<br />
z odborného pohľadu nepredstavovala žiadnu<br />
pridanú hodnotu. Neskôr bol zo zmieneného<br />
fondu fi<strong>na</strong>ncovaný aj týždenník Életünk [Náš<br />
život], ktorý založilo maďarské politické hnutie<br />
blízke Vladimírovi Mečiarovi.<br />
4. Generálplukovník Milan Václavík, minister<br />
národnej obrany sa vo svojom televíznom pre−<br />
jave nepriamo zmienil o tom, že <strong>na</strong> potlačenie<br />
„študentských nepokojov“ v Prahe by bolo<br />
možné <strong>na</strong>sadiť prípadne aj jednotky Českoslo−<br />
venskej ľudovej armády. Po zverejnení tohto<br />
prejavu sa viaceré vojenské posádky dištancova−<br />
li od možnosti <strong>na</strong>sadenia armády proti civilným<br />
demonštrantom.<br />
5. Új Szó, 27. nov. <strong>1989</strong>, s. 3.<br />
6. Verejnosť po dvoch rokoch v dôsledku absencie<br />
fi<strong>na</strong>nčného zázemia zanikla, Národnú obrodu od<br />
úradu vlády v tom istom roku kúpilo to isté<br />
francúzske vydavateľstvo, ktoré získalo aj Új<br />
Szó, potom sa dostalo do rúk fi<strong>na</strong>nčnej skupiny<br />
košického podnikateľa Júliusa Rezeša, teraz je<br />
súčasťou mediálneho impéria Pavla Ruska.<br />
Zme<strong>na</strong> začala vychádzať ako sympatické revo−<br />
lučné študentské médium, ale už <strong>na</strong> začiatku<br />
roku 1990 sa stala orgánom <strong>na</strong>jhlučnejších<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listických síl, od roku 1992 sa otvorene<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language