Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
452<br />
Attila Lovász<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
vislosť definovala ako nezávislosť od vlády a<br />
od politických strán. V čase revolučnej eufó−<br />
rie slúžili Nap a Verejnosť, ktoré vznikli<br />
neštandardným spôsobom, v podstate ako<br />
protiváha denníkov, ktorými ešte stále dispo−<br />
novali komunistické štruktúry. Podobne<br />
neštandardné bolo založenie Národnej obrody<br />
ako vládneho denníka. Odhliadnuc od tohto<br />
revolučného obdobia v slovenskej žur<strong>na</strong>listike<br />
nenájdeme tlačené médium, ktoré by bolo<br />
štátne (respektíve verejnoprávne, teda nepria−<br />
mo štátne). Takisto ani stra<strong>na</strong>mi vydávané<br />
periodické publikácie nemožno považovať za<br />
noviny ( čitatelia ich za noviny ani nepova−<br />
žujú).<br />
Nezávislosť v súčasnosti už jednoz<strong>na</strong>čne<br />
z<strong>na</strong>mená hmotnú nezávislosť. V štruktúre<br />
maďarských médií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> existencia a<br />
vydávanie celoštátne rozširovaných novín<br />
zatiaľ nie je závislé od poskytovania podpôr.<br />
Skrátka – Új Szó, Vasár<strong>na</strong>p, Szabad Újság<br />
alebo Új Nő by zrejme mohli existovať aj bez<br />
podpôr, avšak je otázne v akej forme a v akej<br />
úprave. Z<strong>na</strong>čná časť menšinovej tlače exis−<br />
tenčne závisí od podpôr.<br />
Rozsah tohto príspevku dovoľuje akurát sa<br />
len zmieniť o existencii regionálnych perio−<br />
dík, veď každý regionálny produkt je fi<strong>na</strong>nco−<br />
vaný z verejných alebo samosprávnych zdro−<br />
jov. Dozorné rady elektronických médií sa<br />
kreujú politickým postupom, a schvaľuje ich<br />
parlament. Už aj preto je v ich prípade ťažké<br />
hovoriť o politickej nezávislosti.<br />
Tlačené, celoštátne rozširované maďarské<br />
médiá <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, medzi nimi Új Szó ako<br />
jediný denník, sa každoročne uchádzajú o sub−<br />
vencie potrebné k plneniu verejnoprávnych<br />
funkcií z viacerých zdrojov. Podpory sú schva−<br />
ľované orgánmi, pri vytváraní ktorých majú<br />
výz<strong>na</strong>mné slovo slovenské, resp. maďarské<br />
vládne subjekty. Kým táto podpora nemá exis−<br />
tenčný charakter, nehrozia zvláštne problémy.<br />
Avšak ukazovatele nákladov a očakávaný prie−<br />
nik titulov z Maďarska <strong>na</strong> slovenský mediálny<br />
trh môžu spôsobiť, že menšinová tlač sa v<br />
ničom nebude odlišovať od bežných európ−<br />
skych menšinových novín, ktoré, súc fi<strong>na</strong>nco−<br />
vané z viacerých zdrojov, plnia výz<strong>na</strong>mné kul−<br />
túrne a verejnoprávne funkcie, nie sú však<br />
schopné vykonávať klasické funkcie kontroly a<br />
reflexie. Pripomí<strong>na</strong>jú teda tlačové produkty<br />
rezervácií, nech by mali akokoľvek pôsobivý<br />
vzhľad a boli akokoľvek čitateľsky príťažlivé.<br />
8. BUDÚCNOSŤ<br />
Maďarský mediálny trh <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> s veľ−<br />
kou pravdepodobnosťou ako samostatný trho−<br />
vý priestor zanikne. Kým totiž z<strong>na</strong>čný podiel<br />
príslušníkov maďarskej komunity v Rumun−<br />
sku žije v homogénnom bloku, v celistvom,<br />
geograficky ohraničenom priestore, pojem<br />
„maďarské spoločenstvo <strong>na</strong> Felvidéku“ je<br />
umelou konštrukciou, ktorá bola privolaná k<br />
životu po rozpade Rakúsko−Uhorska. Maďari<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> žijú okrem Žitného ostrova<br />
a Matúšovej zeme v severných, odtrhnutých<br />
častiach niekdajších historických žúp, pričom<br />
prirodzené centrá týchto regiónov sú v Ma−<br />
ďarsku. Maďarské spoločenstvo v dôsledku<br />
svojho regionálneho a historického členenia<br />
nikdy nebolo presne ohraničeným etnikom a<br />
Bratislava bola prirodzeným centrom iba pre<br />
jeho časť. Z pohľadu zákonodarstva a výkon−<br />
nej moci ostane síce Bratislava jeho hlavným<br />
mestom, avšak v dôsledku príslušnosti k iným<br />
gravitačným oblastiam bude maďarské spolo−<br />
čenstvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> oblasťou penetrácie<br />
mediálneho trhu z Maďarska. Kým od roku<br />
1948 bolo pre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> „ústred−<br />
ným“ alebo „celoštátnym“ titulom to, čo<br />
vychádzalo v Bratislave, situácia v tomto<br />
smere sa už teraz mení: dosiahnutím členstva<br />
v Únii, ale <strong>na</strong>jmä začlenením sa oboch krajín<br />
do schengenského priestoru voľného pohybu<br />
bude ako ústredné alebo celoštátne médium<br />
(vysielač, televízia) vystupovať budapeštian−<br />
sky produkt. Tlačené médiá vydávané v Bra−<br />
tislave sa stanú regionálnymi produktmi. Ak<br />
sa štruktúra maďarskej tlače dokáže prispôso−<br />
biť tomuto vývoju, má nádej <strong>na</strong> prežitie. Ak<br />
k tomu nedôjde, z<strong>na</strong>čná časť maďarských<br />
mediálnych produktov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> zanikne
Change language