Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarská tlač<br />
451<br />
veskom niektorej redakcie, bez vlastného roz−<br />
počtu a právomocí v hospodárskych otázkach.<br />
Súčasná redakcia nie je autonóm<strong>na</strong>, svoje<br />
programy pripravuje v rámci redakcie správ a<br />
publicistiky. Aj keď vysielanie samotné je<br />
výz<strong>na</strong>mným gestom voči obyvateľstvu maďar−<br />
skej národnosti, nemožno ho považovať za<br />
seriózne, mienkotvorné vysielanie.<br />
Vznik komerčných rozhlasových a televíz−<br />
nych spoločností sa neprejavil vo vysielaní v<br />
maďarskom jazyku. Výnimkami sú niektoré<br />
mestské televízie, existencia ktorých jedno−<br />
z<strong>na</strong>čne závisí od prístupu miestnych samo−<br />
správ. Vzhľadom <strong>na</strong> trhové dimenzie nemož−<br />
no zabezpečiť existenciu lukratívneho maďar−<br />
ského elektronického média. Takmer celé<br />
Maďarmi obývané územie je pokryté verejno−<br />
právnym vysielačom MTV 1 z Maďarska,<br />
z<strong>na</strong>čná časť zmieneného územia je pokrytá aj<br />
vysielačmi RTL Klub a TV 2, takmer pre dve<br />
tretiny Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sú dostupné<br />
obe uvedené komerčné televízie. Bezproblé−<br />
mová je aj dostupnosť celoštátnych komerč−<br />
ných rozhlasových vysielačov.<br />
Novým javom je obrovský prísun infor−<br />
mácií cez internet. Časť novín má svoju elek−<br />
tronickú verziu (Új Szó Online, Vasár<strong>na</strong>p<br />
Online), <strong>na</strong> začiatku deväťdesiatych rokov aj<br />
v slovenskej verzii existovalo internetové<br />
vydanie novín Internetto, svoje webovské<br />
stránky majú vydavateľstvá, občianske zdru−<br />
ženia a politické strany. Vplyv a čitateľský<br />
ohlas internetom vysielaných informácií v<br />
menšinovom prostredí nebol zatiaľ predme−<br />
tom nijakého relevantného prieskumu.<br />
7. AKÉ JE TEDA POSTAVENIE<br />
MAĎARSKEJ TLAČE<br />
Na základe uvedeného prehľadu možno kon−<br />
štatovať, že maďarský mediálny trh <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku trpí stratou trhového priestoru a úpadkom.<br />
Sprievodným javom týchto procesov je pod−<br />
statne pomalší vývoj a pomalšie zvyšovanie<br />
odbornej úrovne v porov<strong>na</strong>ní s väčšinovými<br />
médiami. Konkurencia podnecuje slovenské<br />
noviny k obrovskému boju. Hoci aj ich sa<br />
dotýka znižovanie fi<strong>na</strong>nčných prostriedkov a<br />
znižovanie personálneho stavu, disponujú<br />
serióznym zázemím – veď až <strong>na</strong> štyroch<br />
domácich univerzitách prebieha akreditované<br />
vzdelávanie v odbore žur<strong>na</strong>listiky a masme−<br />
diálnej komunikácie s počtom záujemcov<br />
z<strong>na</strong>čne presahujúcim možnosti ich prijatia.<br />
Trh denníkov je relatívne stabilný, ukazovate−<br />
le <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších novín sa za uplynulé tri<br />
až štyri roky nezmenili. Trh týždenníkov pre−<br />
chádza sústavnými zme<strong>na</strong>mi, objavujú sa a<br />
zanikajú nové a nové tituly, ich vplyv <strong>na</strong> for−<br />
movanie verejnej mienky je však nepatrný.<br />
Bulvarizácia mediálneho trhu, objavenie<br />
sa tzv. klipového čitateľského tábora nie je<br />
maďarským špecifikom. Pre zaujímavosť však<br />
možno podotknúť, že maďarský čitateľ a<br />
poslucháč <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je omnoho vernejší<br />
svojim médiám, je náchylní novinám odpustiť<br />
chyby. Pokles nákladu maďarských novín<br />
nepresahuje slovenský priemer. K tomu ešte<br />
treba dodať: kým <strong>na</strong> slovenskom trhu čitatelia<br />
noviny považujú za vyslovene trhový pro−<br />
dukt, domáci maďarský čitateľ ich považuje za<br />
inštitúciu. 16 Táto skutočnosť je upokojujúca z<br />
hľadiska trhového postavenia, pre redakcie je<br />
však nesmierne nebezpečná. Akokoľvek sú<br />
tieto noviny čitateľom považované za inštitú−<br />
cie, vo chvíli, keď ich kupuje v stánkoch,<br />
alebo má zaplatiť predplatné, noviny sa stanú<br />
produktom a v zásade žijú z predaja. Jedným<br />
z kritérií považovania novín za inštitúciu je,<br />
že majú nárok <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>ncovanie z verejných<br />
zdrojov, a vychádzajú aj vtedy, keď nie sú<br />
sebestačné.<br />
Vývoj uplynulých 15 rokov <strong>na</strong>stoľuje ďal−<br />
šie závažné otázky. Jednou z nich je to, či<br />
štruktúra maďarských titulov vychádzajúcich<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> dokáže plniť klasické úlohy<br />
tlače, či je tlač schopná reflexie a sebarefle−<br />
xie a či je schopná plniť spoločenskú kontrol−<br />
nú funkciu. („Úlohou tlače je zabrániť pred−<br />
staviteľom moci v tom, aby moc vykonávali<br />
alebo zneužívali podľa vlastnej ľubovôle.“ 17<br />
Aby tlač mohla túto funkciu plniť, musí byť<br />
nezávislá. Po zmene režimu tlač svoju nezá−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language