Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
450<br />
Attila Lovász<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Náklady <strong>na</strong> výrobu maďarských tlačených<br />
titulov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa v členení podľa jed−<br />
notlivých druhov neodlišujú od slovenských,<br />
ba v prípade denníkov a rozhlasového vysie−<br />
lania sú aj vyššie – správy slovenských a čes−<br />
kých agentúr a iných zdrojov treba prekladať<br />
do maďarčiny.<br />
Zároveň je zaujímavé, že práve maďarské<br />
tlačené médiá <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sú z pohľadu kri−<br />
téria relatívneho nákladu <strong>na</strong>júspešnejšie.<br />
Maďarské noviny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> dokážu osloviť<br />
z<strong>na</strong>čný podiel disponibilného trhového priesto−<br />
ru (Rádio Patria oslovuje 7 percent obyvateľ−<br />
stva, čiže minimálne 70 percent maďarského<br />
obyvateľstva priebežne sleduje jeho vysielanie,<br />
trhová penetrácia Vasár<strong>na</strong>p−u presahuje 15 per−<br />
cent, z hľadiska počtu čitateľov až 60 percent –<br />
to je údaj, ktorý by potešil azda aj nejedného<br />
anglického a nemeckého vydavateľa). 15 Noviny<br />
však dokážu vytvárať zisk v závislosti od abso−<br />
lútneho počtu predaných exemplárov, teda<br />
vysoká hodnota relatívneho ukazovateľa môže<br />
byť pre maďarské vydavateľstvá <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
dôvodom <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš pre smiech cez slzy.<br />
Údaje trhovej penetrácie maďarskej tlače<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> však upozorňujú aj <strong>na</strong> jeden<br />
nesmierne dôležitý fakt: trhová kapacita sa<br />
nedá rozširovať. Niet ďalšieho priestoru a po<br />
vstupe do únie treba skôr počítať s ďalšími<br />
reštrukturalizáciami, než so zachovaním teraj−<br />
ších pozícií. Polmiliónová maďarská komuni−<br />
ta <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> totiž môže pre vydavateľstvá<br />
v Maďarsku po úplnom zániku colných bariér<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť ďalší, pomerne lacno osloviteľný<br />
segment trhu, čo môže viesť k ďalšiemu zhor−<br />
šeniu špecifického postavenia menšinovej<br />
tlače. Jediným protiopatrením by tu mohlo<br />
byť šírenie maďarských menšinových novín v<br />
Maďarsku, čo je ale málo pravdepodobné.<br />
6. ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ<br />
Zme<strong>na</strong> režimu sa štátnostraníckych štruktúr<br />
<strong>na</strong>jmenej dotkla v trhovom priestore elektro−<br />
nických médií – prirodzene iba v menšino−<br />
vom rámci. Elektronické médiá za uplynulých<br />
13 rokov prešli obrovskými zme<strong>na</strong>mi, objavi−<br />
li sa úspešné komerčné rozhlasové a televíz−<br />
ne stanice, ale <strong>na</strong> menšinovom mediálnom<br />
trhu sa v tomto smere máločo zmenilo.<br />
Maďarská redakcia Československého<br />
(neskôr Slovenského) rozhlasu vysielala roku<br />
<strong>1989</strong> týždenne 36 hodín. Za 13 rokov došlo<br />
dvakrát k zmene štruktúry programu a vysie−<br />
lací čas sa rozšíril <strong>na</strong> 42 hodín týždenne. Ma−<br />
ďarský program pripravuje maďarská redakcia<br />
už štvrtý rok samostatne pod názvom Rádio<br />
Patria, <strong>na</strong> čele so šéfredaktorom vybaveným<br />
právomocou v hospodárskych a personálnych<br />
otázkach. Samostatnosť maďarského vysiela−<br />
nia nebola spochybnená ani v čase mečiarov−<br />
skej mäkkej diktatúry, hoci maďarská redak−<br />
cia (ako verejnoprávny, teda v podstate štát−<br />
ny subjekt) bol vystavený obrovským politic−<br />
kým tlakom. Maďarské vysielanie má minu−<br />
losť presahujúcu obdobie partajného štátu, v<br />
roku 2003 oslavovalo 75. výročie svojho<br />
založenia a až niekoľkoročnú povojnovú pre−<br />
stávku vysiela nepretržite.<br />
Jeho súčasná štruktúra je buď porov<strong>na</strong>teľ−<br />
ná s menšinovým vysielaním verejnoprávnych<br />
rádií v Európe, alebo je dokonca lepšia. Fi−<br />
<strong>na</strong>ncovanie, štruktúru a vysielanie Rádia Pat−<br />
ria možno pokojne považovať za vzorový<br />
štandard pre štáty Únie. Maďarské vysielanie<br />
Slovenského rozhlasu viedol v roku 1990 Já−<br />
nos Protič, od roku 1991 Sándor Papp.<br />
Diametrálne odlišná je situácia v prípade<br />
maďarského vysielania Slovenskej televízie. V<br />
čase zmeny režimu druhý program televízie<br />
vysielal týždenne 30 minút v maďarskom ja−<br />
zyku a v tomto smere dlhé roky nedošlo k<br />
zmene. Ba v čase druhej, ale <strong>na</strong>jmä tretej<br />
vlády Vladimíra Mečiara bola Slovenská tele−<br />
vízia verným prisluhovačom aktuálnej politic−<br />
kej moci, voči čomu ani maďarská redakcia<br />
nebola imún<strong>na</strong>. Iba po roku 1998, po vstupe<br />
Strany maďarskej koalície do vlády sa začalo<br />
s každodenným, niekoľkominútovým vysiela−<br />
ním správ a raz týždenne sa vysielal 40 minú−<br />
tový magazín. Veľkou nevýhodou vysielania<br />
v maďarskom jazyku je skutočnosť, že od<br />
samého začiatku (1981) bolo iba trpeným prí−
Change language