Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
45<br />
zhodujú v tom, že má byť, ale nie je jedno,<br />
akým spôsobom sa má zriadiť. Ja si myslím,<br />
že komárňanskú univerzitu ako aj situáciu nit−<br />
rianskej maďarskej fakulty treba posudzovať s<br />
rov<strong>na</strong>kou vážnosťou“ – to sú slová jedného z<br />
predstaviteľov zväzu učiteľov. 78 Pri dohodova−<br />
ní pred predložením návrhu sa zo strany uni−<br />
verzitných profesorov objavili v súvislosti s<br />
plánovanou výučbou v Komárne aj odborné<br />
námietky, tieto sa však nedostali <strong>na</strong> verejnosť.<br />
„Často a <strong>na</strong> mnohých miestach stavali otázku<br />
tak, ako ju kedysi kládol aj Petőfi: máme<br />
ostať otrokmi, alebo byť slobodní Na toto<br />
samozrejme nikto nedal takú odpoveď, že<br />
chce byť otrokom. Ak je otázka postavená<br />
tak, kto sú tí, čo nechcú maďarskú univerzitu,<br />
v tom prípade sa nenájde žiaden čestný člo−<br />
vek, ktorý by povedal, že ju nechce“ – cha−<br />
rakterizoval politickú manipuláciu s problé−<br />
mom istý pedagóg−politik. Na námietky súvi−<br />
siace s <strong>na</strong>časovaním návrhu zástancovia ini−<br />
ciatívy odpovedali – sčasti oprávnene, že<br />
optimálny čas <strong>na</strong> predloženie menšinových<br />
požiadaviek je asi ťažké stanoviť, ak ich z<strong>na</strong>č−<br />
ná časť väčšinovej komunity bude stále pova−<br />
žovať za neprijateľné. 79<br />
Dôležitým prvkom polemiky okolo zalo−<br />
ženia univerzity (a nielen tejto polemiky) v<br />
rámci maďarskej komunity bolo téza, že viac<br />
ako polmiliónová menši<strong>na</strong> „má predsa právo“<br />
<strong>na</strong> vlastnú univerzitu. Ako je známe, roku<br />
1990 ešte neexistoval – okrem politických<br />
deklarácií Konferencie o bezpečnosti a spolu−<br />
práci v Európe (a diskrimináciu zakazujúcich<br />
odsekov ľudsko−právnych paktov OSN) – žia−<br />
den medzinárodný dokument zaoberajúci sa<br />
menšinovými právami, dokonca sa v tomto<br />
smere nezačali ani prípravné práce. Do konca<br />
deväťdesiatych rokov 20. storočia nebolo<br />
vysokoškolské vzdelávanie v materinskom<br />
jazyku uz<strong>na</strong>né ako právo žiadnym odporúča−<br />
ním, politickou deklaráciou, či právne záväz−<br />
ným medzinárodným dohovorom. 80 Maďarská<br />
komunita si túto argumentáciu <strong>na</strong>priek tomu<br />
osvojila a povolebné opatrenia slovenskej<br />
vlády smerujúce k zlepšeniu podmienok prí−<br />
pravy maďarských učiteľov, lenže v existujú−<br />
cich inštitucionálnych rámcoch, považovala<br />
takmer za urážku. 81<br />
Vzťah maďarských strán k Csemadoku,<br />
jedinej masovej organizácii Maďarov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, pôsobiacej aj pred novembrom<br />
<strong>1989</strong>, to bol už problém iného charakteru,<br />
ktorý môže poslúžiť skôr <strong>na</strong> ilustráciu vzťahu<br />
k minulosti ako <strong>na</strong> vykreslenie predstáv o<br />
budúcnosti.<br />
Výnimočnosť postavenia Csemadoku pra−<br />
menila z toho, že i keď jeho rola určená <strong>na</strong><br />
začiatku päťdesiatych rokov – popularizovať<br />
politiku komunistickej strany medzi maďar−<br />
skou menšinou – sa oficiálne v podstate až do<br />
roku <strong>1989</strong> nezmenila, postupne, síce v obme−<br />
dzenej miere, začal plniť aj úlohy v oblasti<br />
rozvoja kultúry a obhajoby záujmov maďar−<br />
skej menšiny, pričom roku 1968 sa obhajoba<br />
záujmov dostala vyslovene do popredia jeho<br />
činnosti. Počas dvoch desaťročí husákovskej<br />
normalizácie sa Csemadok dostal opätovne<br />
pod prísnejšiu stranícku kontrolu, bol dokon−<br />
ca vylúčený z jedinej spoločenskej organizá−<br />
cie (Národného frontu), ktorá mala právo<br />
<strong>na</strong>vrhovať kandidátov do volieb. Základné<br />
organizácie, ktoré pôsobili takmer v každej<br />
maďarskej obci, sa však – v rámci cenzúrou<br />
vymedzených mantinelov – usilovali i <strong>na</strong>ďalej<br />
vykonávať záslužnú kultúrnu činnosť. V dru−<br />
hej polovici osemdesiatych rokov sa <strong>na</strong> stred−<br />
ných a <strong>na</strong>jvyšších fórach Csemadoku začali<br />
čoraz častejšie objavovať hlasy kritizujúce ofi−<br />
ciálnu menšinovú politiku a požadujúce od<br />
vedenia, aby sa podujalo <strong>na</strong> obhajobu menši−<br />
nových záujmov. Zároveň sa však v Csema−<br />
doku začal aj protichodný pohyb: tie odborné<br />
zväzy a kluby, ktoré pracovali pod egidou<br />
Csemadoku len z núdze, v záujme legalizácie<br />
svojej činnosti, začali čoraz viac pociťovať<br />
obmedzenosť svojho priestoru.<br />
Roku <strong>1989</strong> bol Csemadok postavený pred<br />
dilemu: musel sa rozhodnúť, či bude pokračo−<br />
vať vo svojej kultúrnej misii, alebo sa trans−<br />
formuje <strong>na</strong> organizáciu <strong>na</strong> obhajobu menšino−<br />
vých záujmov, prípadne <strong>na</strong> politickú stranu.<br />
Dobre vybudované organizačné zázemie<br />
mohlo poskytnúť určite výhodnú východisko−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language