Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
444<br />
Attila Lovász<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
vensku neuplatňovala, pri<strong>na</strong>jmenšom nie<br />
v smere slovenskej politickej elity. Napriek<br />
tomu istá závislosť sa predsa len prejavila,<br />
a síce po kryštalizácii domácej maďarskej plu−<br />
ralitnej straníckej štruktúry.<br />
2. DEVÄŤDESIATE ROKY A STRATA<br />
MEDIÁLNEHO TRHU<br />
Po zmene režimu – ovplyvnená atmosférou<br />
všeobecnej eufórie – žila z<strong>na</strong>čná časť maďar−<br />
ských novinárov v presvedčení, že zdedenú a<br />
zrekonštruovanú štruktúru maďarskej tlače<br />
bude možné ďalej rozvinúť a celá žur<strong>na</strong>listika<br />
zažije veľký rozmach. 25. novembra <strong>1989</strong>, v<br />
zasadačke Csemadoku v Bratislave založilo<br />
takmer dvesto žur<strong>na</strong>listov Zväz maďarských<br />
novinárov v Československu, ktorý sa v roku<br />
1990 stal kolektívnym členom novozaložené−<br />
ho Slovenského syndikátu novinárov, tým sa<br />
však aj ukončilo jeho pôsobenie. Po veľkom<br />
<strong>na</strong>dšení sa začali ukazovať problémy, ktoré po<br />
krátko trvajúcom období vzostupu predurčili<br />
postupný rozklad organizácie. Pre z<strong>na</strong>čnú časť<br />
pracovníkov tlače sa hlavnou témou stala ide−<br />
ologická zme<strong>na</strong> režimu, otázka slobody tlače<br />
a vyrov<strong>na</strong>nie sa s komunistickým režimom.<br />
Nikto sa nezaoberal otázkami vlastníckych<br />
vzťahov v oblasti tlače, málo sa písalo o zá−<br />
vislosti <strong>na</strong> tlačiarňach a <strong>na</strong> distribúcii. Záro−<br />
veň sa do redakcií vrátili zväčša už starší<br />
novinári, ktorí boli po roku 1968 vytlačení <strong>na</strong><br />
perifériu a oprávnene požadovali nielen<br />
umiestnenie v novinách a v rozhlase, ale aj<br />
návrat do bývalých pozícií.<br />
Azda po prvýkrát a súčasne <strong>na</strong>posledy po<br />
zmene režimu sa vyskytla situácia, že <strong>na</strong><br />
vznikajúcom mediálnom trhu sa vytvoril veľ−<br />
ký dopyt po novinároch pri pomerne malej<br />
ponuke. Do redakcií síce <strong>na</strong>stúpili spolupra−<br />
covníci prepustení po roku 1968, chýbali však<br />
spravodajcovia a novinári, ktorí by boli<br />
schopní pracovať pružne v teréne. Absentova−<br />
li kolegovia, ktorých by bolo možné <strong>na</strong>sadiť<br />
<strong>na</strong> slovenskom, a vtedy aj <strong>na</strong> formujúcom sa<br />
českom mediálnom trhu. Chýbali aj vzdelaní<br />
publicisti s patričnou jazykovou vybavenos−<br />
ťou, so schopnosťou udávať novinám líniu<br />
a vlastný profil. Podobne ako v slovenskej<br />
novinárskej obci sa redakcie učili za pocho−<br />
du, novinárstvo sa <strong>na</strong> začiatku deväťdesiatych<br />
rokov stalo nesmierne zaujímavou, ale hektic−<br />
kou profesiou. Navyše časť maďarských žur−<br />
<strong>na</strong>listov pohltila politika, respektíve slovenská<br />
a česká žur<strong>na</strong>listika – síce nie vo veľkom<br />
počte, ale takíto spolupracovníci sa v hektic−<br />
kom čase premien stali „úzkym profilom“.<br />
Nie náhodou sa sústavne odvolávame <strong>na</strong><br />
porovnávanie so slovenskými mediálnymi po−<br />
mermi. Napriek tomu, že pracovníkom ma−<br />
ďarskej tlače <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa ukazoval ako<br />
<strong>na</strong>sledovaniahodný príklad žur<strong>na</strong>listika v Ma−<br />
ďarsku, mediálnu scénu maďarskej menšiny<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> formovali domáce politické,<br />
hospodárske a právne podmienky do tej mie−<br />
ry, že do začiatku deväťdesiatych rokov žur−<br />
<strong>na</strong>listika v Maďarsku – ako referenčný rámec<br />
– už nemohla ďalej pôsobiť. 2<br />
Na úseku maďarskej tlače <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
stratili tri dôležité ústredné noviny svojho slo−<br />
venského vydavateľa. Prvú fázu modernizácie<br />
týždenníka Új Ifjúság [Nová mládež] aj zme−<br />
nu jeho názvu <strong>na</strong> Heti Ifi [Týždenník mla−<br />
dých] Vydavateľstvo Sme<strong>na</strong> ešte tolerovalo,<br />
ale v roku 1990 sa týždenníka už vzdalo. Zo<br />
začiatku záchranu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo založenie vyda−<br />
vateľstva DH−Press, potom sa už jeho vydá−<br />
vaniu s mesačnou periodicitou venovala firma<br />
Tashy−Agrotrade v Du<strong>na</strong>jskej Strede.<br />
Podobný osud postihol aj týždenník Nő<br />
[Že<strong>na</strong>], ktorého sa vzdalo Vydavateľstvo Zvä−<br />
zu slovenských žien Žive<strong>na</strong>. V októbri 1991<br />
redaktori pod egidou DH−Pressu obnovili jeho<br />
vydávanie a v roku 1992 občianske združenie<br />
Magyar Asszonyok Ligája (Liga maďarských<br />
žien) prevzalo Nő už ako dvojtýždenník, ale<br />
jeho plynulé vydávanie nedokázalo zabezpe−<br />
čiť. Od roku 1994 vychádza <strong>na</strong>pokon ako žen−<br />
ský magazín v Du<strong>na</strong>jskej Strede pod názvom<br />
Új Nő [Nová že<strong>na</strong>] v Loar, s. r. o., ktorú<br />
založil Oszkár Világi.<br />
Najväčší úder určite z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo rozhodnu−<br />
tie Vydavateľstva Obzor, týkajúce sa odstúpe−
Change language