Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
44 Eleonóra Sándor<br />
totalitnom štáte neexistovali volené orgány v<br />
pravom zmysle slova. 72 Zodpovedajúce<br />
mechanizmy k zabezpečeniu pomerného<br />
zastúpenia menšín však nedokázali priradiť<br />
ani hore uvedení poslanci. Cieľom nimi pred−<br />
loženého návrhu bolo síce uľahčenie získania<br />
mandátu pre kandidátov menšinových strán<br />
a hnutí – pričom sa takéto strany návrh ani<br />
nepokúsil definovať, takže jeho vyko<strong>na</strong>teľnosť<br />
bola už v zárodku spochybniteľná –, nešlo<br />
však o pomerné zastúpenie predpokladané<br />
ústavným zákonom z roku 1968. Zmienený<br />
ústavný zákon <strong>na</strong>vyše medzi uz<strong>na</strong>né menšiny<br />
nezahrnul Rómov, pre nich by teda boli prí−<br />
padné výhody upraveného volebného záko<strong>na</strong><br />
nedostupné.<br />
MNI v tom momente teda nedokázala<br />
ponúknuť riešenie <strong>na</strong> špeciálny problém za−<br />
bezpečenia parlamentného zastúpenia národ−<br />
nostných menšín, Spolužitie zas nedokázalo<br />
predložiť taký dobrý návrh, ktorý by bol aj<br />
vyko<strong>na</strong>teľný. 73 A v neposlednom rade, pre<br />
svoj návrh nedokázali jeho predstavitelia zís−<br />
kať medzi ostatnými poslancami výz<strong>na</strong>mnej−<br />
šiu podporu.<br />
V mnohým aspektoch sa podobným spô−<br />
sobom vyvíjala aj diskusia okolo návrhu <strong>na</strong><br />
založenie Univerzity Móra Jókaiho v<br />
Komárne. Návrh záko<strong>na</strong> o založení univerzi−<br />
ty, pozostávajúci z troch paragrafov, predlo−<br />
žili Federálnemu zhromaždeniu dňa 9. febru−<br />
ára 1990 poslanci Zoltán Sidó, Gyula Popély<br />
a Miklós Duray. Iniciatíva sa s<strong>na</strong>žila nájsť rie−<br />
šenie <strong>na</strong> vtedy pálčivý problém pretrvávajú−<br />
ceho a neustále sa prehlbujúceho nedostatku<br />
učiteľov <strong>na</strong> školách s vyučovacím jazykom<br />
maďarským. 74<br />
Fakt, že nedostatok maďarských učiteľov<br />
je skutočný a vážny problém, uz<strong>na</strong>la aj slo−<br />
venská vláda. Jedno z možných riešení <strong>na</strong>črt−<br />
lo vedenie Pedagogickej fakulty v Nitre.<br />
V januári, <strong>na</strong> zakladajúcom zhromaždení<br />
Zväzu maďarských učiteľov v Československu<br />
(Csehszlovákiai Magyar Pedagógusok Szö−<br />
vetsége – CSMPSZ), ko<strong>na</strong>nom v Nitre, ohlá−<br />
sil dekan Jozef Pastier vo svojom vystúpení<br />
plán transformácie Pedagogickej fakulty <strong>na</strong><br />
univerzitu, ktorá by mala aj samostatnú<br />
maďarskú fakultu. Na uskutočnenie tohto pro−<br />
jektu žiadal podporu maďarských učiteľov. 75<br />
Súčasne s týmto návrhom sa však objavila aj<br />
myšlienka založenia samostatnej maďarskej<br />
univerzity, ktorá dostala podobu už vo vyššie<br />
spomí<strong>na</strong>nom návrhu záko<strong>na</strong>. V čase jeho<br />
predloženia bol už vo Federálnom zhromaž−<br />
dení návrh hlavných zásad nového vysoko−<br />
školského záko<strong>na</strong> a bolo jasné, že školská<br />
politika nemôže ostať vo federálnej pôsobnos−<br />
ti; súčasťou návrhu bolo aj <strong>na</strong>hradenie vyso−<br />
koškolského typu štúdia univerzitným. Podľa<br />
návrhu by každá univerzita musela mať mini−<br />
málne dve fakulty. Všetky tieto okolnosti<br />
viedli podľa viacerých pamätníkov predklada−<br />
teľov k tomu, že svoj návrh predložili bez<br />
odkladu a bez dôkladnejšej politickej prípra−<br />
vy, predpokladajúc, že šance <strong>na</strong> jeho prijatie<br />
v Slovenskej národnej rade by boli ešte men−<br />
šie ako v Prahe. 76 Keďže sa počas predbež−<br />
ných konzultácií nepodarilo získať podporu<br />
VPN, aj pražský osud návrhu bol ľahko pred−<br />
vídateľný. Zákon o založení univerzity sa<br />
<strong>na</strong>pokon dostal len po prerokovanie vo výbo−<br />
roch, plenárne zasadnutie parlamentu už o<br />
ňom nehlasovalo. 77 Ako neukončená agenda<br />
sa potom kauza univerzity stala jednou z<br />
ústredných tém volebnej kampane maďar−<br />
ských strán.<br />
MNI sa v celej záležitosti s<strong>na</strong>žila zau−<br />
jať vyvážený postoj: nespochybnila odôvodne−<br />
nosť založenia univerzity, kritizovala len spô−<br />
sob predloženia návrhu a jeho <strong>na</strong>časovanie;<br />
do volieb však nedokázala zo seba zmyť biľag<br />
sabotéra samostatnej maďarskej univerzity.<br />
Nedokázala formuláciu otázky v podobe<br />
„univerzita alebo nič“ vrátiť do polohy prob−<br />
lému riešenia nedostatku učiteľov, nedala<br />
verejnosti jednoz<strong>na</strong>čnú a jasnú odpoveď <strong>na</strong><br />
otázku, prečo nepokladala za rozumné ísť do<br />
konfliktu v záujme veci už vopred prehratej.<br />
Bola neúspešná aj <strong>na</strong>priek tomu, že ani mien−<br />
kotvorné skupiny maďarskej menšiny nemali<br />
v tejto záležitosti jednotný postoj. „V záleži−<br />
tosti univerzity existujú v rámci zväzu (učite−<br />
ľov) rozdielne názory. Jeho predstavitelia sa
Change language