Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Csemadok
437
Kvarda až do roku 2003, kedy si organizácia
volí nového predsedu v osobe bývalého staros−
tu obce Dvory nad Žitavou Józsefa Száraza.
Po rozdelení Československa využila vláda
Vladimíra Mečiara tú skutočnosť, že Csemadok
bol od roku 1990 zaregistrovaný ako občian−
ske združenie, t.j. ako nezisková organizácia,
ktorej zo zákona neprináleží štátna finančná
dotácia. Preto vláda roku 1994 znížila dotáciu
organizácie zo štátneho rozpočtu o 60 percent
a roku 1995 dotáciu zrušila úplne. Odvtedy
Csemadok sústavne zápasí s finančnými prob−
lémami a svoju prácu vykonáva v obmedze−
nom rozsahu. Po zrušení štátnej dotácie musel
Csemadok prepustiť takmer všetkých svojich
zamestnancov. Oblastné (okresné) orgány
a kancelárie Csemadoku sa hospodársky
a právne osamostatnili a sami sa starajú o chod
kancelárií a financovanie vlastných podujatí.
Od začiatku deväťdesiatych rokov sa z organi−
začnej štruktúry Csemadoku vydelili a osamos−
tatnili jednotlivé kultúrne odborné organizácie
a spoločnosti, ktoré dovtedy vyvíjali činnosť
v rámci zväzu. Organizáciu ústredných podu−
jatí zväzu za posledných päť−šesť rokov –
s výnimkou kultúrnych slávností v Gombaseku
– postupne prevzali oblastné orgány a základ−
né organizácie. Napriek závažným finančným
problémom a ťažkostiam však môžeme skon−
štatovať, že Csemadok disponuje v rámci
občianskeho sektoru ešte aj dnes najspoľahli−
vejšou celoštátnou štruktúrou na južnom Slo−
vensku a je takou hybnou silou, o ktorú sa
z času na čas – keď je potrebné v záujme
maďarskej komunity zorganizovať nejakú
masovejšiu akciu – môže oprieť aj Strana
maďarskej koalície. Zväz má sieť organizácií
skoro po celom území južného a juhovýchod−
ného Slovenska pozdĺž maďarských hraníc, kde
je viac ako 500 takých obcí, v ktorých podiel
maďarského obyvateľstva prevyšuje 10 percent.
Csemadok v súčasnosti prevádzkuje 16 oblast−
ných kancelárií a ústrednú kanceláriu. Tieto
kancelárie koordinujú prácu 396 základných
organizácií, ktoré majú spolu asi 50 tisíc čle−
nov. Zdá sa, že zväz ako kultúrna, občianska
organizácia pomaly nachádza svoje miesto
v spoločenskom živote Maďarov na Slovensku,
kde je schopná v prípade potreby zmobilizovať
značné sily v záujme ochrany práv, tradícií
a kultúry a v záujme zachovania identity
maďarskej menšiny na Slovensku.
LITERATÚRA
Varga, János (red.): A Csemadok 25 éve: 1949 –
1974 [25 rokov Csemadoku: 1949 – 1974].
Bratislava: Madách 1974.
Csemadok Évkönyv 1990 [Ročenka Csemadoku
1990]. Bratislava: ÚV Csemadok 1989.
Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban: Doku−
mentumok a csehszlovákiai magyarság helyze−
téről és jogvédelméről 1978 – 1989 [Pod dvo−
jitým útlakom: Dokumenty o situácii a ochra−
ne práv Maďarov v Československu 1978 –
1989]. Bratislava: Madách−Posonium 1993.
Kiss, József: A csehszlovákiai magyar kisebbség
helyzete a cseh–szlovák viszony keretei között
(1948 – 1960) [Postavenie maďarskej menšiny
v Československu v rámci česko−slovenských
vzťahov]. In: Fórum Társadalomtudományi
Szemle, 2003, 5, č. 3, s. 3 – 24.
Őszi, Irma – Sidó, Zoltán: Ötven év szolgálat:
A Csemadok tevékenysége az érsekúvári járás−
ban 1949 – 1999 [Päťdesiat rokov v službe:
Činnosť Csemadoku v novozámockom okrese
1949 – 1999]. Dunajská Streda 2000. /Gyurcsó
Alapítvány Könyvek, 21./
Rácz, Olivér: A fáklya jegyében: Képek a Csema−
dok életéből [V znamení fakle: Obrazy zo
života Csemadoku]. Bratislava: Madách 1987.
Szabó, Rezső: A Csemadok és a Prágai Tavasz:
Beszélgetések, cikkek, előadások, dokumentu−
mok [Csemadok a Pražská jar: Rozhovory,
články, prednášky, dokumenty]. Bratislava:
Madách−Posonium 2004.
Szesztay, Ádám: Nemzetiségi kérdés a Kárpát−me−
dencében 1956 – 1962 [Národnostná otázka
v Karpatskej kotline 1956 – 1962], Budapest:
MTA Kisebbségkutató Intézet – Gondolat Ki−
adói Kör 2003.
(Preložila Štefánia Kecskeméthyová)
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.