Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Csemadok<br />
435<br />
prívržencov reforiem, takže mládežnícke klu−<br />
bom je dovolené usporadúvať svoje stretnutia<br />
v miestnostiach Csemadoku. Pre nedostatok<br />
iných legitímnych možností sa kluby stávajú<br />
súčasťou organizačnej štruktúry Csemadoku.<br />
Vyvrcholením tohto procesu je to, keď sú<br />
v júni 1968 vedúci klubov pozvaní <strong>na</strong> zasad−<br />
nutie Ústredného výboru Csemadoku, kde sa<br />
za ich podpory prívržencom reforiem podarí<br />
uskutočniť prelom. Zvolia nové celoštátne<br />
predsedníctvo a nového predsedu. Novým<br />
predsedom Csemadoku sa stáva šéfredaktor<br />
časopisu Irodalmi Szemle László Dobos.<br />
Roku 1968, v období Pražskej jari sa Cse−<br />
madok dostáva <strong>na</strong> vrchol svojho dovtedajšie−<br />
ho vývoja. Je neodškriepiteľným faktom, že<br />
za disciplinovanou organizačnou sieťou orga−<br />
nizácie a za jej ústredným vedením stáli tisíc−<br />
ky maďarských obyvateľov Slovenska, čo<br />
donútilo vedúcich činiteľov československých<br />
štátnych a straníckych orgánov, aby organizá−<br />
ciu prijali za rokovacieho partnera a brali<br />
vážne jej návrhy <strong>na</strong> riešenie národnostnej<br />
otázky. Podporu reformnému úsiliu začatému<br />
v januári vyjadril Ústredný výbor Csemadoku<br />
vo svojom vyhlásení prijatom 12. marca<br />
1968, v ktorom zároveň sformuloval aj návrh<br />
<strong>na</strong> riešenie požiadaviek národnostných men−<br />
šín <strong>na</strong> princípe samosprávnosti. „Je potrebné<br />
vytvoriť také národnostné orgány a inštitúcie,<br />
ktoré sa ako súčasť celoštátnych orgánov<br />
budú v mene jednotlivých národností aktívne<br />
zúčastňovať <strong>na</strong> práci politických, ekonomic−<br />
kých a štátnych orgánov a v riešení problé−<br />
mov národností môžu realizovať ich vôľu <strong>na</strong><br />
základe zásad samosprávy“ – píše sa vo<br />
vyhlásení Csemadoku. Text v ďalšej časti<br />
podrobnejšie popisuje jednotlivé kroky, ktoré<br />
by mali viesť k realizácii samosprávy. Po<br />
publikovaní tohto stanoviska spustila sloven−<br />
ská tlač voči Csemadoku ohováračskú kam−<br />
paň. Kancelárie organizácie dostávali denne<br />
desiatky anonymných listov a anonymných<br />
telefonátov plných <strong>na</strong>dávok, ktoré však vede−<br />
niu organizácie a členstvu nebránili pokračo−<br />
vať v boji za práva Maďarov, ba ešte svoje<br />
úsilie aj zvýšili. Kým sa však návrh ústavné−<br />
ho záko<strong>na</strong> upravujúci aj práva národností<br />
dostal do parlamentu, po invázii sovietskych<br />
vojsk sa opätovne ustanovila diktatúra jednej<br />
strany. Túto situáciu slovenskí politici využi−<br />
li <strong>na</strong> to, aby ustanovenia vzťahujúce sa <strong>na</strong><br />
právo národnostných menšín <strong>na</strong> sebaurčenie<br />
z textu návrhu záko<strong>na</strong> tesne pred jeho schvá−<br />
lením starostlivo odstránili.<br />
Po udalostiach 1968 a po sovietskej invá−<br />
zii sa aj v Csemadoku začala tzv. konsolidá−<br />
cia. Vo vedúcich orgánoch sa k moci opäť<br />
dostali osoby, ktoré odmietali reformy<br />
a postarali sa o odstránenie organizátorov a<br />
vodcov reformných snáh roku 1968 z vede−<br />
nia. Roku 1971 Csemadok potrestali za čin−<br />
nosť v období rokov 1968 – 1969 vylúčením<br />
z Národného frontu. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to degradáciu<br />
organizácie. Mohla si síce udržať volené orgá−<br />
ny, ale <strong>na</strong>d jej činnosťou vykonávalo trvalý<br />
dohľad jedno z oddelení ministerstva kultúry.<br />
Fi<strong>na</strong>nčné dotácie prislúchajúce podľa záko<strong>na</strong><br />
jej síce neupreli, ale neustále ich znižovali.<br />
Predsedom organizácie sa v období 1971 –<br />
1980 opäť stal Gyula Lőrincz a potom bol<br />
predsedom až do roku 1991 stredoškolský<br />
profesor Zoltán Sidó, ktorý bol v tom čase<br />
členom pražského Federálneho zhromaždenia<br />
ako maďarský poslanec zo Slovenska.<br />
Začiatkom osemdesiatych rokov medzi<br />
členstvom Csemadoku čoraz viac <strong>na</strong>rastala<br />
nespokojnosť kvôli pociťovanej diskriminácii<br />
maďarského obyvateľstva. Išlo hlavne o zlu−<br />
čovanie, resp. zánik niektorých škôl s vyučo−<br />
vacím jazykom maďarským, ale za diskrimi−<br />
<strong>na</strong>čné považovali členovia aj to, že <strong>na</strong> podu−<br />
jatiach Csemadoku boli obmedzované až<br />
zakazované vystúpenia umelcov z Maďarska.<br />
Obmedzovaný bol aj dovoz kníh a tlačovín<br />
z Maďarska, k čomu sa pridali mnohé ďalšie<br />
opatrenia a zákazy, ktoré znemožnili, aby<br />
mohol Csemadok otvorene poukazovať<br />
<strong>na</strong> problémy maďarskej menšiny. Túto dusivú<br />
atmosféru pociťovalo aj ústredné vedenie<br />
organizácie, lebo roku 1984 jednomyseľne,<br />
otvorene vyjadrilo svoj odmietavý postoj k<br />
pripravovanému zákonu obmedzujúcemu vyu−<br />
čovanie v maďarskom jazyku v takej miere,<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language