Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Csemadok<br />
433<br />
Maďari. Spočiatku preto nemohol ani počet<br />
členov organizácie rásť podľa očakávania. Po<br />
určitom čase však u novovznikajúcich organi−<br />
zácií úrady už neskúmali zloženie členstva.<br />
Históriu prvého desaťročia existencie Cse−<br />
madoku poz<strong>na</strong>čila doba, ktorá jeho činnosť<br />
vtes<strong>na</strong>la do veľmi úzkych rámcov. V súlade<br />
s vtedajšími požiadavkami sa aktivisti organi−<br />
zácie vo veľkom počte zapájali do procesu<br />
zakladania poľnohospodárskych družstiev kol−<br />
chozníckeho typu, čo, ako vieme, neprebieha−<br />
lo bez konfliktov. Členovia sa museli zapájať<br />
do budovateľských súťaží miest a obcí. Bez<br />
odplaty odpracovali niekoľko stoviek hodín.<br />
Aktivisti Csemadoku organizovali pre svojich<br />
členov prednášky typu ľudových univerzít,<br />
v ktorých sa venovali množstvu rôznych vecí<br />
– od základných otázok poľnohospodárskej<br />
výroby, cez kurzy varenia a pečenia až po<br />
kurzy ruštiny. Dnešnými očami sa to v mno−<br />
hých ohľadoch zdá byť nezmyselné, ale vo<br />
vtedajších pomeroch sa mnohí Maďari týchto<br />
činností oduševnene zúčastňovali. Pri hodno−<br />
tení ich postojov treba zohľadniť to, že títo<br />
ľudia po troch rokoch úplného bezprávia<br />
začali práve zapojením sa do tejto „úradne”<br />
povolenej činnosti pociťovať, že ich právo <strong>na</strong><br />
život v Československu už nie je spochybňo−<br />
vané. Vznikom Csemadoku totiž už mohli<br />
legitímne používať svoj jazyk aj <strong>na</strong> verejnos−<br />
ti. Základné organizácie mohli zakladať dra−<br />
matické a tanečné skupiny, spevácke zbory.<br />
Organizovali pre ne vystúpenia, amatérske<br />
umelecké telesá mohli teda v rámci krajiny<br />
cestovať, stretávať sa <strong>na</strong>vzájom, mohli si<br />
vymieňať myšlienky a názory. Csemadok sa<br />
v päťdesiatych rokoch stal stelesnením a záro−<br />
veň i miestom slobodnejšieho, plnšieho živo−<br />
ta príslušníkov maďarskej menšiny. Ak teda<br />
sledujeme udalosti v kontinuite doby, môže−<br />
me pochopiť tých, ktorí v tých časoch žili a<br />
dnes spomí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> prvé desaťročie pôsobenia<br />
Csemadoku s určitou nostalgiou a s príjemný−<br />
mi pocitmi. Hrá v tom úlohu pravdepodobne<br />
aj časový odstup a fakt, že dnešní pamätníci<br />
boli vtedy mladí. Je však potrebné skonštato−<br />
vať, že Csemadok <strong>na</strong>priek úmyslu českoslo−<br />
venských, resp. slovenských politických pred−<br />
staviteľov, zohral veľmi dôležitú úlohu v za−<br />
chovaní identity a vôbec udržania sa maďar−<br />
ského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Organizácia<br />
temer od začiatku prispievala k prehĺbeniu<br />
vedomia spolupatričnosti Maďarov, čo sa<br />
v neskorších desaťročiach stalo dôležitým<br />
spoločenským faktorom. V priebehu ďalších<br />
rokov v radoch maďarského obyvateľstva<br />
postupne rástla nespokojnosť s praxou národ−<br />
nostnej politiky. Csemadok sa nevyhnutne<br />
stal fórom, <strong>na</strong> ktorom sa z času <strong>na</strong> čas reflek−<br />
tovala nespokojnosť Maďarov so svojím pos−<br />
tavením <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. V bežnej politickej<br />
praxi sa totiž zreteľne ukázalo, že komunistic−<br />
ká moc striktne odmieta vybudovanie menši−<br />
novej samosprávy, ba čo viac, považuje ju<br />
protikladnú vlastnej ideológii. Táto nevraži−<br />
vosť sprevádzala činnosť Csemadoku až do<br />
roku <strong>1989</strong>. Otvorene hlásaná protimaďarská<br />
politika, charakteristická pre obdobie bezpros−<br />
tredne po vojne sa síce postupne zmierňovala<br />
a <strong>na</strong>dobúdala jemnejšie formy, ale v skrytej−<br />
šej podobe pôsobila <strong>na</strong>ďalej.<br />
Krátko po svojom vzniku zakladá Csema−<br />
dok ďalšie inštitúcie s úlohou zachovať a roz−<br />
víjať maďarskú kultúru. Roku 1951 začí<strong>na</strong><br />
vychádzať kultúrny a politický mesačník Fák−<br />
lya (Fakľa), ktorý je od 1. januára 1957<br />
<strong>na</strong>hradený týždenníkom A Hét [Týždeň].<br />
Tento časopis vychádza až do roku 1995, no<br />
<strong>na</strong>jväčší úspech dosahuje v šesťdesiatych<br />
rokoch, keď jeho náklad presahuje aj 40 tisíc<br />
výtlačkov. V rokoch 1953 – 1955 Csemadok<br />
s veľkým úspechom prevádzkuje vlastný pro−<br />
fesionálny folklórny tanečný súbor pod<br />
názvom Népes [Ľudový]. Pravdepodobne pre<br />
úspešnosť a popularitu sa súbor stáva tŕňom v<br />
oku bdelých politických činiteľov väčšinové−<br />
ho národa: vedenie Csemadoku preto dostáva<br />
príkaz činnosť súboru ukončiť. V rokoch 1953<br />
– 1956 pôsobilo pod kuratelou Csemadoku<br />
Maďarské knižné vydavateľstvo v Českoslo−<br />
vensku, ktoré však tiež <strong>na</strong> príkaz zhora orga−<br />
nizácii odobrali a začlenili do istého sloven−<br />
ského vydavateľstva. Trend bola jasný a jed−<br />
noz<strong>na</strong>čný: vedúci predstavitelia slovenskej<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language