Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
432<br />
Sándor Varga<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
smere potrebné doriešiť právne postavenie<br />
maďarského obyvateľstva v Československu.<br />
Československá vláda postupne upustila od<br />
plánu a praxe presídľovania Maďarov, zastavi−<br />
la proces reslovakizácie a konfiškácie majet−<br />
kov. Umožnila ďalej, aby bolo Maďarom<br />
v Československu pri<strong>na</strong>vrátené českosloven−<br />
ské štátne občianstvo. Postupne sa otvárali<br />
školy s vyučovacím jazykom maďarským<br />
a v decembri vyšlo prvé číslo maďarských<br />
novín Új Szó. V tomto období sa objavila aj<br />
myšlienka založenia organizácie, ktorá by<br />
zastupovala záujmy maďarského obyvateľstva.<br />
V tejto veci došlo k výmene názorov medzi<br />
vedúcimi predstaviteľmi komunistickej strany<br />
Maďarska a bratskej komunistickej strany<br />
Československa. Podľa názoru maďarskej stra−<br />
ny mala byť založená organizácia, ktorá by<br />
pre Maďarov v Československu plnila úlohu<br />
všeobecnej ochrany záujmov. Československé<br />
stranícke vedenie však <strong>na</strong>pokon rozhodlo tak,<br />
že podporí založenie iba čisto kultúrnej orga−<br />
nizácie.<br />
Najvyššie vedenie komunistickej strany <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> vytvorilo <strong>na</strong> vybavovanie maďar−<br />
ských záležitostí zbor pozostávajúci zo zaslú−<br />
žilých bojovníkov strany pod názvom Maďar−<br />
ský výbor (Magyar Bizottság). Tento výbor<br />
pripravoval aj zvolanie zakladajúcej plenárnej<br />
schôdze novej maďarskej kultúrnej organizá−<br />
cie, ktorá sa ko<strong>na</strong>la 5. marca 1949 v Brati−<br />
slave. Zvolaní delegáti si vypočuli referát<br />
a pozdravné prejavy, a odznelo aj deväť vo−<br />
pred pripravených diskusných príspevkov.<br />
Napokon zvolili predsedu Kultúrneho zväzu<br />
maďarských pracujúcich v Československu<br />
v osobe Gyulu (Júliusa) Lőrincza, ktorý bol<br />
šéfredaktorom maďarského denníka strany Új<br />
Szó, ako aj členov ústredného vedenia.<br />
Samozrejme, aj nominácie jednotlivých funk−<br />
cionárov boli dopredu prerokované s prísluš−<br />
nými straníckymi orgánmi. Delegáti až doda−<br />
točne zistili, že návrh stanov organizácie<br />
nebol predrokovaný so straníckymi a štátny−<br />
mi orgánmi. Plenár<strong>na</strong> schôdza stanovy síce<br />
prijala, ale Úrad povereníctva vnútra, ktorý<br />
mal právomoc spoločenské organizácie regis−<br />
trovať, ich schválil až o dva mesiace neskôr,<br />
s viacerými zme<strong>na</strong>mi. Napriek tomu sa zača−<br />
li okamžite zakladať miestne organizácie.<br />
V prvom roku vzniklo 63 miestnych organi−<br />
zácií s 3 380 členmi. Počet miestnych orga−<br />
nizácií a počet členov v päťdesiatych rokoch<br />
neustále <strong>na</strong>rastal, roku 1960 bolo už registro−<br />
vaných 519 miestnych organizácií s viac ako<br />
36 000 členmi.<br />
Ciele organizácie, ktorá vznikla po troch<br />
rokoch úplného bezprávia, boli zakotvené<br />
v stanovách. Podľa nich bolo úlohou Csemado−<br />
ku „starať sa o všeobecný kultúrny rozvoj oby−<br />
vateľov maďarskej národnosti <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“,<br />
ale s rov<strong>na</strong>kým dôrazom boli medzi cieľmi<br />
uvedené aj požiadavky komunistickej strany<br />
voči Maďarom: „zachovávanie idey medziná−<br />
rodnej solidarity pracujúcich“ a „vyjadrenie<br />
lojality voči Československej republike a jej<br />
ľudovodemokratickému zriadeniu“. Ďalšou<br />
nezanedbateľnou úlohou bolo „vystúpenie proti<br />
prejavom šovinizmu a revizionizmu“. Mala to<br />
byť výstraha pre tých, ktorí pri vzniku Csema−<br />
doku začali dúfať, že nová organizácia prispe−<br />
je k náprave krívd spáchaných <strong>na</strong> Maďaroch<br />
počas predchádzajúcich troch rokov. Táto myš−<br />
lienka sa však <strong>na</strong> pôde organizácie nesmela ani<br />
spomenúť. Kto sa o niečo také čo i len<br />
v náz<strong>na</strong>ku pokúsil, ten bol neúprosne praniero−<br />
vaný a vystavený represáliám.<br />
Medzi cieľmi Csemadoku figurovala aj<br />
úloha stanovená komunistickou stranou, me−<br />
novite, aby organizácia svojou činnosťou pri−<br />
spela k zblíženiu slovenského a maďarského<br />
obyvateľstva podporovaním vzájomného poz−<br />
návania kultúrnych hodnôt. Táto úloha sa<br />
z maďarskej strany aj plnila. Na slovenskej<br />
strane sa však prejavovala tá nedôvera, ktorej<br />
zdrojom boli už aj predtým existujúce, ako aj<br />
opätovne – v inej forme – oživované predsud−<br />
ky voči Maďarom. Už v začiatkoch, pri zakla−<br />
daní základných organizácií Csemadoku sa<br />
objavili zo strany verejnej správy a straníc−<br />
kych orgánov viaceré prekážky. S odvolaním<br />
sa <strong>na</strong> vyššiu moc, správne orgány neboli<br />
ochotné zaregistrovať tie základné organizá−<br />
cie, do ktorých vstúpili aj reslovakizovaní
Change language