Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SÁNDOR VARGA
CSEMADOK
Kľúčové slová: Csemadok, národnostná otázka, povedomie identity, kultúrna činnosť, zmena režimu.
Kultúrna organizácia Maďarov žijúcich v Čes−
koslovensku vznikla 5. mája 1949 v Bratisla−
ve pod názvom Kultúrny zväz maďarských
pracujúcich v Československu (Csehszlováki−
ai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete). Zau−
žívalo sa jej skrátené pomenovanie Csema−
dok, čo je akronym vytvorený zo začiatoč−
ných písmen maďarského názvu. Neskoršie sa
názov organizácie viackrát zmenil, ale slovo
Csemadok ostalo ako logo v názve organizá−
cie dodnes. Okolnosti vzniku organizácie
podstatne ovplyvnili udalosti po roku 1945.
Po druhej svetovej vojne bolo maďarské
obyvateľstvo Československa žijúce v pohra−
ničných oblastiach južného a juhovýchodného
Slovenska – podobne ako nemecké obyvateľ−
stvo v Čechách – na základe právnych noriem
z roku 1945 (Benešove dekréty) vyhlásené za
kolektívne vinné a zbavené štátneho občian−
stva. Stalo sa to napriek tomu, že rozhodujú−
ca časť maďarského obyvateľstva na Sloven−
sku bola len pasívnym účastníkom udalostí,
ktoré sa začali roku 1938, a viedli k rozdele−
niu Československa. Československá vláda,
ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, si
zaumienila jednostranne presídliť do Maďar−
ska viac ako pol milióna občanov hlásiacich
sa k maďarskej národnosti. Tento zámer sa jej
pre veto časti veľmocí zúčastnených na
Potsdamskej konferencii nepodarilo uskutoč−
niť, preto použila na rozptýlenie príslušníkov
maďarskej menšiny a nalomenie ich identity
ako náhradné riešenie rôzne iné metódy.
Nariadila zhabanie majetku Maďarov, zakáza−
la používanie maďarského jazyka: v školách
sa nemohlo vyučovať po maďarsky, nemohli
vychádzať maďarské knihy a časopisy. Štátna
moc sa pokúsila príslušníkov maďarskej men−
šiny násilím prinútiť, aby deklaratívne zmeni−
li svoju národnosť (reslovakizácia). Pod
zámienkou náboru pracovných síl boli maďar−
ské rodiny z južného Slovenska (44 tisíc
osôb) presídlené do českého pohraničia, do
oblastí, odkiaľ boli roku 1945 vysídlení sudet−
skí Nemci. Veľmoci prinútili Maďarsko, aby
s Československom podpísalo zmluvu
o výmene obyvateľstva, v dôsledku čoho bolo
do Maďarska presídlených 80 tisíc Maďarov
zo Slovenska. Vyššie vymenované, ako i ďal−
šie represívne opatrenia spôsobili nevinnému
maďarskému obyvateľstvu v Československu
vážne škody, ktorých niektoré dôsledky pretr−
vali dlhé desaťročia.
Diskriminačné opatrenia sa začali postup−
ne zmierňovať až v druhej polovici roku
1948. Súviselo to s tým, že v krajinách stred−
nej Európy, v prvom rade v Maďarsku
a v Československu sa dostali k moci komu−
nistické strany. Sovietsky zväz – s podporou
ktorého komunisti v jednotlivých krajinách
rad radom preberali moc – prestal mať záujem
na udržiavaní napätia v krajinách, ktoré
medzitým ovládol. (Aj keď je známe, že na
konci vojny sa aj sám Stalin prikláňal k
zámeru jednostranného vysídlenia maďarské−
ho obyvateľstva z Československa.) Vznikajú−
ce komunistické diktatúry dostali za úlohu
pestovať dobré vzťahy so susedmi a posilňo−
vať medzinárodnú solidaritu vo svojom vlast−
nom záujme, ale predovšetkým s ohľadom na
záujmy Sovietskeho zväzu. Čo sa týkalo vzťa−
hu Maďarska a Československa, bolo v tomto
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.