Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
43<br />
samostatne voliteľné strany i pre strany v koa−<br />
lícii), so štyrmi preferenčnými hlasmi, zruše−<br />
ním imperatívneho mandátu. Vtedy sa položi−<br />
li základy toho volebného systému, ktorý s<br />
istými úpravami (sprísneniami) funguje <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> dodnes. K prijatiu volebného záko−<br />
<strong>na</strong> sa viazalo aj jedno ďalšie, veľmi dôležité<br />
rozhodnutie: v tom čase dostali členské<br />
republiky federácie právomoc rozhodovať o<br />
počte členov, ako aj iných atribútoch svojich<br />
republikových parlamentov. Vzhľadom <strong>na</strong><br />
fakt, že vývoj systému politických strán ešte<br />
nebol zavŕšený, určil zákon dĺžku prvého<br />
volebného obdobia <strong>na</strong> dva roky.<br />
Federálne zhromaždenie rokovalo o návr−<br />
hu záko<strong>na</strong> <strong>na</strong> svojej 24. schôdzi 27. februára<br />
1990. Predkladateľ Zdeněk Jičínsky, ako aj<br />
spoločný spravodajca výborov sa vo svojich<br />
správach dotkli aj tých návrhov týkajúcich sa<br />
reprezentácie národnostných menšín, ktoré<br />
boli predložené <strong>na</strong> zasadnutí výborov, avšak<br />
nezískali podporu. Spravodajcovia zdôraznili,<br />
že návrh určite nie je doko<strong>na</strong>lý a k riešeniu<br />
mnohých čiastkových otázok bude potrebné<br />
sa vrátiť neskoršie, avšak (zákon) „vytvorí<br />
možnosť konštituovania novej demokracie<br />
založenej <strong>na</strong> systéme viacerých strán“ a<br />
„bude dobrým východiskom pre uskutočnenie<br />
prvých slobodných volieb“. 69<br />
Túto tézu spochybnili hneď prví rečníci,<br />
ktorí sa prihlásili do rozpravy – Zoltán Sidó,<br />
Gyula Popély a Miklós Duray (neskôr aj<br />
Erika Vitézová). Ich vystúpenia, ktoré <strong>na</strong>sle−<br />
dovali v tesnom slede za sebou, boli očivid−<br />
ne skoordinované. 70 Zoltán Sidó oz<strong>na</strong>čil každé<br />
obmedzenie – teda aj stanovenie volebného<br />
kvóra – za „nedemokratické“: takéto obme−<br />
dzenia je potrebné „v záujme demokracie a<br />
právneho štátu“ zrušiť. Navrhol, aby sa volieb<br />
mohli zúčastniť aj kandidáti spoločenských<br />
organizácií, nielen politických strán. Gyula<br />
Popély tiež podčiarkol, že volebné kvórum je<br />
mechanizmus už sám o sebe antidemokratic−<br />
ký, ktorý sa obzvlášť negatívne premietne do<br />
národnostnej politiky. Navrhovaná klauzula<br />
vraj oberie strany a hnutia národnostných<br />
menšín o šancu vôbec získať mandát. Popély<br />
preto <strong>na</strong>vrhol zrušenie 5−percentného prahu<br />
potrebného <strong>na</strong> vstup do parlamentu a trval <strong>na</strong><br />
striktnom zachovaní zásady pomerného zastú−<br />
penia. „Ak by ste to bolo pre vás neprijateľ−<br />
né, aspoň zvážte, vážení poslanci, možnosť,<br />
aby sa spomí<strong>na</strong>né obmedzenie paragrafu 42<br />
nevzťahovalo <strong>na</strong> strany a hnutia národnost−<br />
ných menšín“ – znela Popélyova pripomienka<br />
doplnená komentárom, že zákon o politických<br />
stranách síce nevylučuje vytváranie politic−<br />
kých strán a hnutí <strong>na</strong> národnostnom, menši−<br />
novom princípe, avšak ďalší zákon sa postará<br />
o to, aby sa kandidáti takýchto strán do <strong>na</strong>j−<br />
vyššieho zákonodarného zboru nedostali.<br />
Miklós Duray vo svojom vystúpení tvrdil, že<br />
v dôsledku predloženého návrhu záko<strong>na</strong><br />
vznikne nový totalitný systém a voľby vôbec<br />
nebudú demokratické. Poukázal <strong>na</strong> to, že<br />
podľa jeho názoru je návrh protiústavný, lebo<br />
nezabezpečuje pomerné zastúpenie menšín, ba<br />
„je vyslovene zameraný proti menšinám“. Aj<br />
on <strong>na</strong>vrhoval odstránenie 5%−ného kvóra v<br />
prípade menšinových strán. 71 V mene MNI<br />
vystupujúca Eleonóra Sándorová pripustila, že<br />
zákon nerieši primeraným spôsobom otázku<br />
politického zastúpenia menšín a nový, legi−<br />
tímny parlament sa bude musieť vrátiť k tejto<br />
otázke. Vzhľadom <strong>na</strong> časovú tieseň a v záuj−<br />
me toho, aby sa voľby mohli uskutočniť v<br />
určenom termíne, bude MNI hlasovať za pri−<br />
jatie návrhu záko<strong>na</strong>. MNI sa teda nepripojila<br />
k názoru, že predložený návrh je vo svojej<br />
podstate antidemokratický a zámerne proti−<br />
menšinový. Predstava, podľa ktorej by mohli<br />
zostaviť volebnú listinu aj organizácie nezare−<br />
gistrované ako politické strany, bola <strong>na</strong>vyše<br />
úplne cudzia tej želateľnej koncepcii demo−<br />
kracie, ktorá bola vlastná MNI.<br />
Oponenti predloženého návrhu záko<strong>na</strong><br />
mali úplnú pravdu v tom, že vo februári 1990<br />
bol ešte v platnosti ústavný zákon č.<br />
144/1968. V zmysle jeho 2. článku mali mať<br />
štyri národnostné komunity (s Rusínmi uve−<br />
denými v zátvorke ich bolo päť) zaručenú<br />
pomernú účasť vo volených orgánoch. Otázka<br />
akým spôsobom sa to malo zaručiť, nebola<br />
pre komunistov skutočnou otázkou, veď v<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language