Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
428<br />
József Liszka<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
štátnych múzeí väčšinou zrušené, prípadne<br />
vychádzajú s veľkým oneskorením. Aj dnes sa<br />
ešte občas objavia ročenky múzeí v Komárne<br />
a v Du<strong>na</strong>jskej Strede. Ročenka Tekovského<br />
múzea v Leviciach bola pred rokom <strong>1989</strong><br />
vydávaná výlučne v slovenskom jazyku, nie−<br />
kedy sa <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš doplnil maďarským resumé.<br />
V súčasnosti chýba už aj resumé. Po zmene<br />
režimu však obnovil svoju činnosť Gemersko−<br />
malohontský múzejný spolok. Právnu konti−<br />
nuitu s niekdajším spolkom zdôrazňuje aj<br />
tým, že aj v číslovaní svojej ročenky, vydá−<br />
vanej výlučne po maďarsky, pokračuje v čís−<br />
lovaní straých ročeniek. S podtitulom Az<br />
északi magyar peremvidékek lapja [približne:<br />
Časopis severných okrajových oblastí maďar−<br />
ského jazykového územia] vychádza štvrťroč−<br />
ne vlastivedný časopis Gömörország [Ge−<br />
mersko]. Svojím charakterom <strong>na</strong>jviac pripo−<br />
mí<strong>na</strong> časopis Honismeret [Vlastiveda], vychá−<br />
dzajúci v Maďarskej republike.<br />
Aj z uvedeného je zrejmé, že dnes je už<br />
možné zverejňovať výsledky maďarského<br />
vedeckého bádania <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> aj v rozlič−<br />
ných domácich periodikách a edíciách. Tieto<br />
publikácie – okrem malých výnimiek – sa<br />
môžu dostať do knižnice akejkoľvek výz−<br />
<strong>na</strong>mnejšej maďarskej či inej zahraničnej<br />
vedeckej inštitúcie, <strong>na</strong> stôl bádateľov, ktorí sa<br />
danou tematikou zaoberajú. Napriek tomu je<br />
však ešte stále potrebné a žiaduce, aby<br />
maďarskí výskumní pracovníci zo Slovenska<br />
publikovali aj v periodikách vychádzajúcich<br />
v Maďarskej republike. Je to dôležité <strong>na</strong> jed−<br />
nej strane preto, že je užitočné občas si zme−<br />
rať sily v konfrontácii s vyspelejším partne−<br />
rom, <strong>na</strong> druhej strane je potrebné, aby sa<br />
maďarskí bádatelia zo Slovenska reálne zapo−<br />
jili do „krvného obehu“ univerzálnej maďar−<br />
skej vedeckej učenosti. V tejto súvislosti sa<br />
rozhodne musíme zmieniť o jednom z aspek−<br />
tov maďarského vedeckého života <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku, o ktorom sa hovorí málo, alebo len okra−<br />
jovo. Ide o publikovanie prác maďarských<br />
výskumných pracovníkov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
v iných jazykoch, čo považujeme v každom<br />
prípade za potrebné. V slovensko−maďarskej<br />
relácii je prirodzené, aby sa výsledky bádania<br />
po/popri publikovaní v maďarskom jazyku<br />
zverejnili predovšetkým po slovensky, preto−<br />
že aj zo strany slovenských bádateľov existu−<br />
je záujem o spoz<strong>na</strong>nie výsledkov maďarských<br />
výskumov. Výsledky je však potrebné pre−<br />
zentovať aj vo svetových jazykoch (hlavne<br />
nemeckom a anglickom). Popri s<strong>na</strong>he o aktív−<br />
nu prítomnosť <strong>na</strong> stránkach zahraničných<br />
odborných časopisov, maďarské výskumné<br />
inštitúcie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> by sa aj v rámci svo−<br />
jich vlastných edícií mali s<strong>na</strong>žiť publikovať<br />
<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie výsledky vo svetových jazy−<br />
koch (ako sa o to usilujú <strong>na</strong>príklad zostavo−<br />
vatelia publikácie Acta Ethnologica<br />
Danubia<strong>na</strong>).<br />
POZNÁMKY<br />
1. Prehľad predchádzajúceho vývoja pozri v ďal−<br />
šej literatúre, <strong>na</strong>jmä: Bárdi – Papp 2003; Für<br />
<strong>1989</strong>; Liszka 1990a; Liszka 1990b; Liszka<br />
2003c, 35 – 50.<br />
2. Pôvodne bola Národopisná spoločnosť Ma−<br />
ďarov v Československu založená roku 1969<br />
v rámci Csemadoku. Ešte predtým, ako sku−<br />
točne začala svoju činnosť, ju však krátkou<br />
cestou, jediným administratívnym opatrením<br />
zrušili (ďalšia literatúra: Liszka 2002, 85).<br />
3. Od jesene 2002 pôsobí pod názvom Fórum<br />
inštitút pre výskum menšín.<br />
4. Ďalšie údaje pozri v kapitole o muzeológii.<br />
5. Tu treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že etnografické štúdie<br />
s maďarskou tematikou boli (a sú aj dnes)<br />
ochotné publikovať, samozrejme v slovenskom<br />
jazyku, dva ústredné slovenské etnografické<br />
zborníky, Slovenský národopis a Národopisné<br />
informácie (neskoršie Etnologické rozpravy).<br />
Rov<strong>na</strong>ko boli v ročenkách niektorých vidiec−<br />
kych múzeí <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong> publikované<br />
štúdie s maďarskou tematikou spravidla v slo−<br />
venskom jazyku, <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš s maďarskými resu−<br />
mé. Pred zmenou režimu roku <strong>1989</strong> sa etno−<br />
grafické štúdie s maďarskou tematikou, písané<br />
v plnom rozsahu v maďarskom jazyku viac−<br />
menej pravidelne objavovali len v informač−
Change language