Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
424<br />
József Liszka<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
„duchovný priestor“ a dostatočne „vysoký<br />
stupeň organizovanosti“ (Irodalmi Szemle,<br />
1977, 20, s. 248 – 249). Aj József Liszka vo<br />
svojom článku, ktorý bol úvodom do diskusie<br />
o postavení maďarskej učenosti <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
poukázal roku 1979 <strong>na</strong> stránkach týždenníka<br />
Vasár<strong>na</strong>pi Új Szó <strong>na</strong> absenciu adekvátneho<br />
inštitucionálneho rámca, nedostatok publikač−<br />
ných možností, nedostatočnú organizovanosť<br />
a <strong>na</strong>pokon i absenciu historiografických prác,<br />
nevyhnutných pre korektné vymedzenie pred−<br />
metu bádania. Po článku <strong>na</strong>sledovalo množ−<br />
stvo príspevkov do diskusie (opätovné publi−<br />
kované, pozri s ďalšou literatúrou Liszka<br />
1998, 13 – 20). Potreba inštitucio<strong>na</strong>lizácie<br />
maďarskej vedecko−výskumnej činnosti <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> (vytvorenie ústrednej maďarskej<br />
knižnice a archívu, výskumného ústavu, ma−<br />
ďarského múzea, rozšírenie publikačných<br />
možností atď.) bola neskôr artikulovaná mno−<br />
hokrát: <strong>na</strong>pr. roku 1982 v Debrecíne v rámci<br />
rokovania o maďarských etnografických<br />
výskumoch za hranicami Maďarska, potom <strong>na</strong><br />
XIV. celoštátnom zhromaždení Csemadoku<br />
roku 1987, ďalej v Egeri <strong>na</strong> vedeckom roko−<br />
vaní roku <strong>1989</strong>, v tom istom roku <strong>na</strong> Fábryho<br />
dňoch v Košiciach a <strong>na</strong> mnohých iných verej−<br />
ných fórach <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Ešte predtým čle−<br />
novia redakčnej rady (Kálmán Balla, László<br />
Kovács, József Liszka, Mihály Mácza,<br />
András Mészáros, Margit Méry, László Nagy,<br />
Péter Nagy Püspöki, Sándor Trugly, Katalin<br />
Vadkerty, László Végh) edície Új Mindenes<br />
Gyűjtemény bratislavského Vydavateľstva Ma−<br />
dách, spolu so skupinou nezávislých maďar−<br />
ských intelektuálov (István Németh, Zsuzsa<br />
Németh, Gyula Popély, Lajos Turczel, Sándor<br />
Varga, Zsigmond Zalabai) vypracovali teore−<br />
tické a metodicko−organizačné podmienky<br />
vytvorenia inštitucionálneho zázemia pre<br />
maďarský vedecký život <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (pozri<br />
Károly Tóth [red.]: Új Mindenes Gyűjtemény<br />
9. Bratislava: Madách 1990, 219 – 237.<br />
Porov<strong>na</strong>j Liszka 1998, 68 – 84; Tóth 1994,<br />
107 – 133). 1<br />
Napriek tomu, že koncom sedemdesiatych<br />
a začiatkom osemdesiatych rokov vychádzalo<br />
z univerzít v Budapešti, Bratislave, Brne<br />
a Prahe stále viac mladých maďarských spo−<br />
ločenskovedných odborníkov pochádzajúcich<br />
zo Slovenska, podmienky pre organizovaný,<br />
koordinovaný výskum sa vytvorili až po roku<br />
<strong>1989</strong>. Najorganizovanejšiu skupinu tvorili<br />
etnografi, tí už 9. decembra <strong>1989</strong> založili <strong>na</strong><br />
báze bývalého Národopisného výboru ÚV<br />
Csemadoku Národopisnú spoločnosť Maďarov<br />
v Československu (jej predsedom sa stal<br />
József Liszka, roku 1997 ho vo funkcii vy−<br />
striedala Erzsébet Dániel). 2 K zásadným cie−<br />
ľom Spoločnosti patrila organizácia, koordiná−<br />
cia a publikácia výsledkov maďarského etno−<br />
grafického výskumu a propagácia ľudovej<br />
kultúry. Spoločnosť organizovala vedecké<br />
výskumy, konferencie, kurzy ďalšieho vzdelá−<br />
vania, vo svojej edícii Népismereti Könyvtár<br />
vydávala malé monografie, vedecké zborníky<br />
(doteraz vyšlo deväť zväzkov). Pod názvom<br />
Hírharang vydávala v rokoch 1990 až 1999<br />
etnografický informačný občasník. Výsledky<br />
mladých začí<strong>na</strong>júcich zberateľov vydala<br />
v zošitoch pod názvom Utánpótlás ([Dorast]<br />
– porov<strong>na</strong>j L. Juhász 1999a). Temer v tom<br />
istom čase, začiatkom roku 1990, vznikli –<br />
taktiež z bývalých odborných sekcií Csema−<br />
doku – Spoločnosť materinského jazyka Ma−<br />
ďarov v Československu a Maďarská vedecká<br />
spoločnosť v Československu, ktoré vyvíjali<br />
skôr vedecko−populárnu činnosť.<br />
Roku 1992 vznikla v Bratislave Spoločen−<br />
skovedná výskumná skupi<strong>na</strong> Mercurius (pred−<br />
seda Lajos Turczel, od r. 2003 Katalin Vad−<br />
kerty, tajomník László Gyurgyík) ako voľné<br />
zoskupenie spoločenskovedných bádateľov<br />
(sociológov, demografov, právnikov a histori−<br />
kov). Skupi<strong>na</strong> realizuje výskumné projekty<br />
podľa záujmu svojich členov, organizuje kon−<br />
ferencie (1994: Priority výskumu maďarskej<br />
spoločnosti <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>; 1999: Otázky pou−<br />
žívania jazyka a jazykovej politiky), každo−<br />
ročne zvoláva valné zhromaždenia. Od roku<br />
1998 organizuje odborné rokovania za účasti<br />
renomovaných odborníkov <strong>na</strong> vybrané témy<br />
pod názvom Mercurius Műhely, v redakcii<br />
Vydavateľstva Kalligram vydáva edíciu
Change language