Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

JÓZSEF LISZKA
INŠTITUCIONÁLNE ZÁZEMIE VEDY A VÝSKUMU,
VEDECKÝ ŽIVOT A VEDECKÁ LITERATÚRA
Kľúčové slová: národopisná spoločnosť Maďarov v Československu (na Slovensku); Spoločenskovedná
výskumná skupina Mercurius; Fórum inštitút pre výskum menšín; Bibliotheca Hungarica; Výskumné cen−
trum európskej etnológie; Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska; Múzeum kultúry Maďarov na
Slovensku; Jazyková kancelária Gramma, vydávanie vedeckých kníh a tlače.
V nasledujúcom texte budeme pod vedou,
vedeckou učenosťou [tudományosság] v úz−
kom zmysle slova chápať len ten okruh dis−
ciplín, ktoré sa primárne viažu k problemati−
ke Maďarov na Slovensku, a ktoré sa kulti−
vujú v inštitúciách viac−menej autonómneho
charakteru, resp. je tu spoločenská požiadav−
ka, aby sa kultivovali práve takýmto spôso−
bom. Z týchto dôvodov nemôžeme do takto
definovaného rámca zaradiť tie väčšinou tech−
nické a prírodovedné smery, ktoré sa síce tiež
môžu popýšiť niekoľkými významnými pred−
staviteľmi maďarskej národnosti, avšak discip−
lína ako celok je organickou súčasťou sloven−
ského vedeckého života.
Pred rokom 1989 sa (maďarská) vedecká
učenosť na Slovensku vytvárala spravidla v
podobe výsledkov individuálneho snaženia,
nezávisle od štruktúr existujúcich štátnych
inštitúcií, nanajvýš v čiastočnej a voľnej väz−
be na ne. Pokusov o inštitucionalizáciu ma−
ďarského spoločenskovedného výskumu v
Československu (na Slovensku) však bolo
niekoľko. Najznámejšou takouto iniciatívou
bolo založenie Maďarskej vedeckej, literárnej
a umeleckej spoločnosti v Československu
(známejšej pod názvom Masarykova akadé−
mia) roku 1931. S touto iniciatívou je spoje−
né aj zhromaždenie maďarskej univerzitnej
mládeže, ktoré sa uskutočnilo 15. novembra
1931 na Právnickej fakulte Univerzity Ko−
menského v Bratislave. Pri tejto príležitosti
organizátori (väčšinou predstavitelia hnutia
Sarló [Kosák]) vydali aj memorandum o tom,
koľko vedeckých prác v členení podľa ved−
ných disciplín by bolo potrebné vypracovať,
aby sa položili seriózne základy „maďarskej
vedeckej učenosti“ v Československu (Duka
Zólyomi [red.] 1931).
Po druhej svetovej vojne založenie aspoň
čiastočne samostatnej maďarskej vedeckej
inštitúcie dlho neprichádzalo ani do úvahy.
Roku 1968 síce odborná komisia, vytvorená
pri Ústrednom výbore Csemadoku, vypraco−
vala návrh „na vybudovanie národnostného
vedeckého ústavu v Československu“, avšak
návrh nebolo možné zrealizovať. V plánova−
nom vedeckom ústave sa počítalo s vytvore−
ním šiestich oddelení (jazykovedného, literár−
neho, historického, sociologického, psycholo−
gického, etnografického). Ústav mal patriť
pod Slovenskú akadémiu vied ako samostat−
ný ústav „z hľadiska rozpočtu aj personálne−
ho zloženia“ (Hét, 1968, 13, č. 31, s. 9 – 11).
Roku 1977 usporiadal časopis Irodalmi
Szemle na svojich stránkach pod názvom Ná−
rodnosť a veda anketu o obsahu poj−
mu maďarská veda na Slovensku, o jej výz−
name, postavení a úlohách. O možnostiach
vedy, ktorá sa realizuje v menšinových pod−
mienkach, sa najpesimistickejšie vyjadroval
László Mészáros. Podľa neho „maďarská veda
na Slovensku neexistuje“ a aj „o menšinovej
maďarskej tvorivej vedeckej činnosti môžeme
hovoriť len s výhradami“. K naplneniu takejto
ašpirácie predovšetkým chýba nevyhnutný
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.