Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
42 Eleonóra Sándor<br />
nitrianskeho snemu KDH zohral pravdepo−<br />
dobne výz<strong>na</strong>mnú úlohu v tom, že delegáti<br />
snemu MKDH 17. marca 1990 rozhodli veľ−<br />
kou väčšinou hlasov o vydaní sa <strong>na</strong> samo−<br />
statnú politickú dráhu. Avšak <strong>na</strong> rozdiel od<br />
KDH, ktoré si k registrácii <strong>na</strong> ministerstve<br />
vnútra, predpísanej zákonom o politických<br />
stranách, vyžiadalo názor snemu, prípravný<br />
výbor MKDH nepočkal <strong>na</strong> zhromaždenie<br />
delegátov, ale už 3. marca podal žiadosť o re−<br />
gistráciu. (Registrácia sa uskutočnila 19. mar−<br />
ca 1990). Delegáti teda už nemuseli prijať<br />
rozhodnutie v otázke, či miestne kluby, ktoré<br />
spočiatku sledovali len nábožné ciele, prebe−<br />
rú bezprostredné politické funkcie. Zhromaž−<br />
denie delegátov nevyjadrilo svoj názor ani o<br />
strategických otázkach spojených s účasťou v<br />
parlamentných voľbách: o uzavretí koalície so<br />
Spolužitím rozhodlo 30. marca 1990 vedenie<br />
MKDH. 64<br />
Napriek transformácii svojich zoskupení<br />
<strong>na</strong> politické hnutia sa tak slovenskí, ako aj<br />
maďarskí kresťanskí demokrati mohli oprieť<br />
vo svojej organizačnej práci, ako aj vo voleb−<br />
nej kampani, o účinnú podporu katolíckej cir−<br />
kvi. Vytvorenie koalície so Spolužitím odô−<br />
vodnil člen predsedníctva Gábor Agárdy ve−<br />
rejnosti tým, že „spomedzi maďarských hnutí<br />
k nám stáli stanovy a program Politického<br />
hnutia Spolužitie <strong>na</strong>jbližšie, <strong>na</strong>jmä ich v 7.<br />
bode <strong>na</strong>črtnutá predstava o náboženskom<br />
živote“. 65 Myslel tým ten bod v stanovách<br />
Spolužitia, podľa ktorého „...patrí k <strong>na</strong>jzá−<br />
kladnejším právam človeka, aby mohol svoje<br />
náboženstvo slobodne praktizovať v materin−<br />
skom jazyku. Naše hnutie bude organizovane<br />
podporovať požiadavky veriacich smerujúce<br />
k <strong>na</strong>plneniu tohto práva. V záujme výchovy<br />
založenej <strong>na</strong> kresťanských a morálnych zása−<br />
dách podporujeme reorganizáciu skautingu <strong>na</strong><br />
základe trojjedinej podstaty Boh – Vlasť –<br />
Človek.“ 66 Argumentácia odvolávajúca sa <strong>na</strong><br />
blízkosť programov oboch hnutí je zaujímavá<br />
preto, lebo program MNI z 18. januára 1990,<br />
ktorý členovia MKDH <strong>na</strong> svojom zakladajú−<br />
com sneme už museli poz<strong>na</strong>ť, bol v danom<br />
smere oveľa radikálnejší: hovoril aj o odstrá−<br />
není štátneho dozoru <strong>na</strong>d cirkvami, o zrušení<br />
platných zákonov regulujúcich právne posta−<br />
venie cirkví a o <strong>na</strong>vrátení cirkevných nehnu−<br />
teľností. 67 Oprávnený je teda predpoklad, že<br />
koalícia MKDH – Spolužitie bola uzavretá<br />
skôr <strong>na</strong> základe pragmatického zvažovania.<br />
MKDH nemohlo riskovať samostatnú účasť vo<br />
voľbách, MNI zas rozmýšľala o uzavretí koa−<br />
lície s VPN – aj keď konečné rozhodnutie<br />
v tomto smere prijal až snem strany, ko<strong>na</strong>ný<br />
31. marca 1990. MKDH – aj keď sa samo−<br />
zrejme vo volebnej kampani plnou váhou<br />
postavilo za spoločnú listinu „Maďarskej koa−<br />
lície“ – sa v čase do volieb, ako aj v ďalšom<br />
období zdržalo takých agresívnych výpadov,<br />
ktoré <strong>na</strong> dlhé roky otrávili vzťah MNI a<br />
Spolužitia. 68<br />
7. CSEMADOK, VOLEBNÝ ZÁKON A<br />
ZÁLEŽITOSŤ MAĎARSKEJ<br />
UNIVERZITY<br />
Prvá veľká otvorená konfrontácia dvoch stra−<br />
tégií, sformulovaných v kruhoch maďarskej<br />
menšiny a prijatých aj politickými stra<strong>na</strong>mi,<br />
sa uskutočnila v súvislosti s prijatím nového<br />
volebného záko<strong>na</strong> (nových volebných záko−<br />
nov).<br />
Federálne zhromaždenie a národné parla−<br />
menty boli v tomto období zložené sčasti z<br />
poslancov, ktorí sa tam dostali po pseudovoľ−<br />
bách komunistického režimu, a sčasti z tzv.<br />
kooptovaných poslancov. Napriek tomu, že<br />
Federálne zhromaždenie potvrdilo kooptácie<br />
ústavným zákonom, krehkosť legitimity záko−<br />
nodarstva bola zrejmá. V takýchto podmien−<br />
kach bolo čo <strong>na</strong>jskoršie uskutočnenie slobod−<br />
ných volieb pálčivou potrebou. V januári sa<br />
jednotliví aktéri za politickým okrúhlym sto−<br />
lom dohodli <strong>na</strong> zásadách volebného systému,<br />
čo umožnilo predloženie návrhu volebného<br />
záko<strong>na</strong> vo Federálnom zhromaždení i v<br />
národných parlamentoch. Navrhovatelia si<br />
stanovili za cieľ uzákoniť zavedenie pomerné−<br />
ho volebného systému s päťpercentným<br />
volebným kvórom (platným rov<strong>na</strong>ko pre
Change language