Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
416<br />
György Herdics – János Zsidó<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Maďarské cirkevné obce nie sú samostat−<br />
né, sú súčasťou diecéz, biskupstiev, kde je<br />
väčši<strong>na</strong> veriacich slovenskej národnosti.<br />
Všetky dôležité rozhodnutia sú v rukách die−<br />
cézneho biskupa. Všetci biskupi sú slovenskej<br />
národnosti. Ani jeden biskup nie je poverený<br />
duchovnou starostlivosťou o maďarských<br />
veriacich, hoci by to Cirkevný zákonník<br />
a rozhodnutia II. vatikánskeho koncilu umož−<br />
ňovali (podľa 476. kánonu Cirkevného zákon−<br />
níka: „Ak si to dobré riadenie diecézy vyža−<br />
duje, diecézny biskup môže vymenovať jed−<br />
ného alebo viacerých vikárov. Títo majú <strong>na</strong><br />
istom určenom území diecézy alebo vo<br />
veciach istého druhu, alebo vzhľadom <strong>na</strong> istú<br />
skupinu veriacich, či <strong>na</strong> niektorý rítus takú<br />
istú riadnu moc, aká prislúcha podľa všeobec−<br />
ného práva všeobecným vikárom podľa <strong>na</strong>sle−<br />
dujúcich kánonov.“ (Egyházi Törvénykönyv. A<br />
Codex Iuris Canonici szövege magyar fordí−<br />
tással és magyarázattal [Cirkevný zákonník.<br />
Preklady a vysvetlenia maďarských textov<br />
Codex Iuris Canonici.] Redigoval, preložil a<br />
vysvetlivky dopísal Péter Erdő. Budapešť:<br />
Szent István Társulat, az Apostoli Szentszék<br />
Könyvkiadója 1985, s. 393.)<br />
Pretrvávajúcim problémom je nedostatok<br />
maďarských kňazov. Za komunizmu existoval<br />
<strong>na</strong> teológii tzv. numerus clausus, bol stanove−<br />
ný počet uchádzačov, ktorých možno prijať.<br />
V niektorých rokoch to bolo desať, inokedy<br />
dvadsať uchádzačov a z toho mohlo byť len<br />
desať percent maďarskej národnosti. Počas<br />
štyridsiatich rokov sa v dôsledku tohto opat−<br />
renia z<strong>na</strong>čne znížil počet maďarských kňazov.<br />
Maďarskí katolíci žijú v 5 biskupstvách <strong>na</strong><br />
území 250 farností, v takomto členení:<br />
– bratislavsko−tr<strong>na</strong>vská arcidiecéza: 155<br />
väčšinovo maďarských farností;<br />
– rožňavská diecéza: 49 väčšinovo maďar−<br />
ských farností;<br />
– košická arcidiecéza: 25 väčšinovo<br />
maďarských farností;<br />
– nitrianska diecéza: 6 väčšinovo maďar−<br />
ských farností;<br />
– košický gréckokatolícky exarchát: 15<br />
farností maďarského charakteru.<br />
Treti<strong>na</strong> farností, v ktorých žijú maďarskí<br />
katolíci, je bez kňaza, v druhej tretine pracu−<br />
je kňaz v dôchodkovom veku, alebo je slo−<br />
venskej národnosti. Priemerný vek kňazov<br />
pôsobiacich <strong>na</strong> území s maďarským obyvateľ−<br />
stvom je v bratislavsko−tr<strong>na</strong>vskej arcidiecéze<br />
52 rokov, v rožňavskej diecéze 48 rokov,<br />
v košickej arcidiecéze 38 rokov.<br />
3.2. Školstvo<br />
Náboženská sloboda poskytla možnosť zriaďo−<br />
vania cirkevných škôl, ktoré mali v minulos−<br />
ti aj u nás veľkú tradíciu. Na <strong>Slovensku</strong><br />
nevzniklo veľa cirkevných škôl; v celej sieti<br />
škôl tvoria cirkevné školy dve až tri percen−<br />
tá.<br />
3.2.1. Všeobecné vzdelávanie<br />
Počet aj vplyv maďarských katolíckych cir−<br />
kevných škôl môžeme oz<strong>na</strong>čiť len za symbo−<br />
lický. Maďarskí katolíci neboli <strong>na</strong> zakladanie<br />
škôl pripravení ani z hľadiska fi<strong>na</strong>ncií, ani<br />
z hľadiska učiteľov. Všetky školy boli zriade−<br />
né po absolvovaní náročných administratív−<br />
nych procedúr a za cenu z<strong>na</strong>čných fi<strong>na</strong>nčných<br />
obetí. Obecné samosprávy boli pri zakladaní<br />
školy všade nápomocné, zriaďovateľom všet−<br />
kých škôl je Arcibiskupský úrad.<br />
Cirkevné výchovné a vzdelávacie inštitú−<br />
cie:<br />
materské školy: Štúrovo, Komárno (fun−<br />
guje spolu so základnou školou a gymnáziom<br />
hudobného smeru Marianum);<br />
školy (roč. 1. – 4.): Ipeľské Predmostie<br />
(16 žiakov), Kleňany (10 žiakov), Olováry<br />
(11 žiakov);<br />
školy (roč. 1. – 9.): Komárno (158 žia−<br />
kov), Du<strong>na</strong>jská Streda (159 žiakov), Šahy<br />
(193 žiakov), Plášťovce (104 žiakov);<br />
gymnáziá: Komárno (113 žiakov), Šahy<br />
(221 žiakov), Kolárovo (140 žiakov).<br />
Na zakladaní cirkevných škôl majú <strong>na</strong>j−<br />
väčšiu zásluhu miestni kňazi.<br />
V oblastiach (Hont, Novohrad, Gemer)<br />
s poloveckým (palóc) usídlením vznikli
Change language