Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
414<br />
György Herdics – János Zsidó<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Bezprávie po druhej svetovej vojne<br />
maďarskými katolíkmi veľmi otriaslo. V záuj−<br />
me docieliť výmenu obyvateľstva s Maďar−<br />
skou republikou za každú cenu, začala česko−<br />
slovenská vláda deportáciu maďarského oby−<br />
vateľstva do Čiech za neľudských podmienok,<br />
za <strong>na</strong>jkrutejšej zimy, v nákladných vagónoch.<br />
Spomedzi slovenských hlavných duchovných<br />
protestoval jedine biskup Pavol Jantausch,<br />
tr<strong>na</strong>vský apoštolský administrátor, v obežníku<br />
odsúdil deportáciu Maďarov. Viacerí maďarskí<br />
kňazi <strong>na</strong>vštívili svojich deportovaných veria−<br />
cich v Čechách. Utešovali ich, duchovne im<br />
pomáhali, pochodili celý kraj, kde boli Ma−<br />
ďari. Tieto aktivity však štát<strong>na</strong> moc zakrátko<br />
zakázala.<br />
V rámci tzv. výmeny obyvateľstva vysťa−<br />
hovali do Maďarska aj mnoho katolíckych<br />
kňazov. V mnohých obciach Maďari v strachu<br />
pred vysídlením „reslovakizovali“. Na takých−<br />
to miestach a aj tam, kde úrady usídlili pre−<br />
sťahovaných slovenských katolíkov, biskupi<br />
ihneď <strong>na</strong>riadili bohoslužby v slovenskom ja−<br />
zyku.<br />
Počas rokov bezprávia (1945 – 1948)<br />
mnoho maďarských kňazov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ako<br />
aj mnoho príslušníkov svetskej inteligencie sa<br />
pokúsilo pomôcť Maďarom, ktorí sa dostali do<br />
ťažkostí. Obracali sa <strong>na</strong> zahraničie, pravidelne<br />
informovali svetovú verejnosť o pošliapavaní<br />
práv veriacich maďarskej národnosti, ku kto−<br />
rému tu dochádzalo. Pravidelne informovali<br />
aj kardinála Mindszentyho, ktorý sa v záujme<br />
Maďarov ozval <strong>na</strong> viacerých zahraničných fó−<br />
rach. Keď ho v Maďarsku odsúdili, aj <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku štátne úrady zadržali a uväznili tých<br />
kňazov a svetských intelektuálov, ktorí sa<br />
zastali záujmov maďarských veriacich.<br />
Po prevzatí moci komunistami (február<br />
1948) sa situácia ešte zhoršila. Rehole boli<br />
rozpustené, cirkevné školy poštátnené, cirkev−<br />
né inštitúcie zrušené. Mnohí biskupi a kňazi<br />
sa dostali do väzenia, o vyučovanie nábožen−<br />
stva v školách bolo potrebné osobitne žiadať<br />
atď. Štát chcel v plnej miere ovládať cirkev.<br />
Ako protiváha k tomuto tlaku vznikla pod−<br />
zemná cirkev, v ktorej pracovali <strong>na</strong>jmä rehoľ−<br />
níci. Tajne vydávali rozličnú tlač, udržiavali<br />
kontakty s Rímom a so zahraničím. Pripravo−<br />
vali mladých <strong>na</strong> kňazské povolanie, <strong>na</strong> rehoľ−<br />
níctvo, vysväcovali kňazov, biskupov. Naj−<br />
známejším tajným biskupom bol Ján Chry−<br />
zostom Korec. Spomedzi Maďarov sa k nim<br />
pridával len málokto, predovšetkým tí, ktorí<br />
chceli byť rehoľníkmi. Maďarskí kňazi alebo<br />
svetskí ľudia sa do práce podzemnej cirkvi<br />
zapájali len v jednej – dvoch oblastiach, a to<br />
<strong>na</strong>jmä v oblasti starostlivosti o mládež, pri<br />
organizovaní mládežníckych táborov, pri taj−<br />
nom prepravovaní kníh z Maďarska a rozširo−<br />
vaní náboženskej literatúry.<br />
Cieľom komunistickej moci bola úplná lik−<br />
vidácia cirkvi. Keď však zistila, že táto s<strong>na</strong>ha<br />
je nerealizovateľná, začala v cirkvi hľadať spo−<br />
lupracovníkov. Takto vzniklo mierové hnutie<br />
duchovných. Samozrejme, jeho cieľom nebola<br />
ochra<strong>na</strong> mieru, ale podpora socializmu.<br />
II. vatikánsky koncil (1962 – 1965) dodal<br />
katolíckej cirkvi nový rozlet. Cirkev sa otvo−<br />
rila svetu, popri latinskej liturgii bola zavede−<br />
ná aj liturgiu v jazyku ľudu, obnovil sa boho−<br />
služobný poriadok svätej omše a obnovili sa<br />
všetky cirkevné obrady.<br />
Pražská jar 1968 dodala cirkvám nové ná−<br />
deje. Uskutočnila sa v praxi Náboženská slo−<br />
boda sa stala de facto realitou, cirkvi začali<br />
s obnovou. Po sovietskej okupácii sa útlak<br />
obyvateľstva obnovil, síce nie so surovosťou<br />
päťdesiatych rokov, ale oveľa rafinovanejším<br />
spôsobom. Aj mierové hnutie kňazov sa ob−<br />
novilo. Aj mnohí maďarskí kňazi sa zúčas−<br />
tňovali tzv. mierových schôdzí, prirodzene zo<br />
strachu. Takto sa pokúšali zabezpečiť si aspoň<br />
čiastočný pokoj od štátu. Svoje postavenie<br />
väčšinou využívali <strong>na</strong> to, aby opravovali kos−<br />
tol, stavali faru. Od polovice osemdesiatych<br />
rokov sa útlak postupne zmierňoval. Voľnej−<br />
šie sa mohlo chodiť <strong>na</strong> náboženstvo, <strong>na</strong> mno−<br />
hých miestach predseda okresného národného<br />
výboru raz ročne pozýval <strong>na</strong> stretnutie kňazov<br />
okresu.<br />
Právne však situácia diecéz preťatých tria−<br />
nonskými hranicami nebola vysporiadaná. To<br />
vyko<strong>na</strong>l 30. decembra 1977 pápež Pavol VI.
Change language