Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

GYÖRGY HERDICS – JÁNOS ZSIDÓ
RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV
Kľúčové slová: biskupstvá; školstvo; vzdelávanie teológov, katechétov a kantorov; otázka maďarského
biskupa; maďarská katolícka tlač; katolícke inštitúcie a združenia.
1. ÚVOD
Situácia maďarských katolíkov na Slovensku
je iná ako situácia tu žijúcich maďarských
reformovaných veriacich. Kým Reformovaná
kresťanská cirkev na Slovensku je samostatná,
nezávislá, maďarskí katolíci sú súčasťou sve−
tovej cirkvi, ktorej hlavou je rímsky pápež.
Kým reformovaní veriaci na Slovensku sú
väčšinou maďarskej národnosti, zatiaľ tu žijú−
ci maďarskí katolíci tvoria súčasť slovenských
diecéz. Diecézy nevznikli na národnostnom
základe, a tak je väčšina veriacich aj v die−
cézach obývaných Maďarmi slovenskej národ−
nosti. Situácia tu žijúcich maďarských katolí−
kov je iná ako situácia maďarských katolíkov
žijúcich v iných postkomunistických štátoch.
V Rumunsku je väčšinový národ ortodoxného
vyznania, Maďari sú buď katolíci alebo refor−
movaní. V Srbsku je situácia podobná. V dô−
sledku týchto skutočností sú aj biskupi tam
žijúcej maďarskej menšiny Maďari. Na Slo−
vensku je situácia iná. U nás sa neoddeľujú
od seba maďarskí a slovenskí katolíci, ale tvo−
ria úplnú jednotu z právneho i územnospráv−
neho hľadiska.
2. KRÁTKY POHĽAD DO HISTÓRIE
Po trianonskom diktáte sa situácia katolíkov
na území dnešného Slovenska formovala
svojským spôsobom, veď nové hranice rozde−
lili aj pôvodné diecézy. Rozpadol sa systém
cirkevnej štruktúry, vytvorený Svätým Štefa−
nom. Nitrianska, banskobystrická a spišská
diecéza sa stali súčasťou Československa. Aj
sídla rožňavskej a košickej diecézy sa ocitli
v novom štáte, mnohé farnosti však ostali
v Maďarsku a stali sa súčasťou jágerskej
(Eger) diecézy. Zo 493 farností ostrihomskej
arcidiecézy sa 404 dostalo za hranice aj
s tromi štvrtinami majetku. Spočiatku stáli na
čele diecéz s maďarským obyvateľstvom slo−
venskí biskupi, ktorí vedeli dobre po maďar−
sky; v súčasnosti sa situácia zmenila.
Svätá stolica roku 1922 vytvorila Trnav−
skú apoštolskú administratúru, a tým sa skon−
čila kompetencia ostrihomského arcibiskupa
v severných častiach arcidiecézy. Maďarskí
kňazi na Slovensku reagovali na novú situá−
ciu a už v lete 1924 – v záujme efektívnejšej
ochrany svojich práv – založili v Komárne
Katolícky veľký výbor. Táto organizácia sa
stala hovorcom maďarských katolíkov. Vý−
sledkom jej práce vzniká Maďarský katolícky
malý seminár a Maďarský katolícky internát,
obidva v Komárne.
Maďarskí kňazi v Československu sa mu−
seli naučiť po slovensky, aby dostali štátny
plat. Tam, kde sa utvorila slovenská obec ko−
lonistov, museli sa zaviesť slovenské boho−
služby. Maďarskí katolíci sa usilovali zastať si
miesto aj v zmenených podmienkach. Roz−
behli sa rozličné duchovné hnutia, vnútornú
obnovu cirkevných obcí napomáhali ľudové
misie, vychádzali noviny a knihy.
Po opätovnom pripojení prihraničných ob−
lastí roku 1938 k Maďarsku sa každý vrátil do
svojej pôvodnej diecézy a všetko pokračova−
lo ako pred rokom 1918.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.