06.02.2015 Views

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />

41<br />

vidno v jednej otázke: v otázke zabezpečenia<br />

práva menšín <strong>na</strong> účasť v rozhodovacích pro−<br />

cesoch. Kým dokument Spolužitia opakuje<br />

požiadavku pravidelne sa objavujúcu v poda−<br />

niach skoncipovaných v období pred zmenou<br />

režimu o „špecifickej reprezentácii“ menšín v<br />

zákonodarných zboroch, čo by podľa podro−<br />

bnejšieho programu hnutia z mája 1990 z<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>lo nielen pomerné zastúpenie, ale aj oso−<br />

bitnú komoru v parlamente 61 , s týmto sa už<br />

MNI nemohla stotožniť a zvažovala riešenia,<br />

ktoré by boli kompatibilnejšie s pluralistic−<br />

kým zastupiteľským systémom založenom <strong>na</strong><br />

slobodných voľbách. Jasnú a realizovateľnú<br />

alter<strong>na</strong>tívu však MNI nevedela ponúknuť. 62<br />

Faktom je však aj to, že keď sa MNI zdr−<br />

žala radikalizmu tak príz<strong>na</strong>čného pre<br />

Spolužitie, motivovalo ju aj niečo iné, ako len<br />

zámer vyhnúť sa eskalácii slovensko−maďar−<br />

ského <strong>na</strong>pätia, považovaného za mimoriadne<br />

nebezpečný jav vo vtedajšej situácii absencie<br />

systému stabilných demokratických inštitúcií.<br />

Iste aj vo vzťahu k tomuto zámeru, usilovala<br />

sa <strong>na</strong>jmä nezhoršiť predvolebné pozície VPN,<br />

ktorej prípadný neúspech by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l záro−<br />

veň aj symbolickú porážku revolúcie.<br />

„Ochra<strong>na</strong>“ VPN pred konfrontáciou s maďar−<br />

skými požiadavkami, ktorá by mohla oslabiť<br />

jej pozíciu, bola dôležitá už aj z pragmatic−<br />

kých dôvodov, veď <strong>na</strong> jar 1990 sa obidve<br />

hnutia rozhodli, že pôjdu do volieb v koalícii.<br />

To, čo jej súperi hodnotili ako servilnosť, bol<br />

pre MNI prejav prirodzeného dohodovacieho<br />

mechanizmu medzi partnerskými stra<strong>na</strong>mi.<br />

Vznik Spolužitia, mierne povedané, neví−<br />

tali s obrovskou radosťou ani v MNI, ani vo<br />

VPN. V odmietaní nového politického protiv−<br />

níka zohralo okrem prirodzenej antipatie a<br />

obáv z radikalizovania verejnej mienky svoju<br />

úlohu aj to, že – hoci v zrkadle vtedajšieho<br />

pomeru síl to malo skôr symbolický ako<br />

praktický výz<strong>na</strong>m – revolučné hnutia stratili<br />

vo Federálnom zhromaždení dvoch nimi<br />

kooptovaných poslancov – Gyulu Popélya a<br />

Miklósa Durayho. Bol to výz<strong>na</strong>mný zvrat vo<br />

vývoji vtedajšieho svojrázneho parlamentariz−<br />

mu: v laviciach sa objavila opozícia, ktorú<br />

nebolo možné stotožňovať s komunistami, a<br />

jej prítomnosťou sa rozpadol jednoduchý vzo−<br />

rec „revolucionári versus staré štruktúry“.<br />

Popély a Duray si váhou svojej opozičnosti<br />

snáď ani neboli celkom <strong>na</strong>čistom, v opačnom<br />

prípade by neboli pokazili účinok svojich<br />

vystúpení a návrhov tým, že sa spoja so<br />

Zoltánom Sidóom a Erikou Vitézovou, dvoma<br />

maďarskými komunistickými poslancami,<br />

ktorí dostali mandát vo voľbách 1986. S<br />

odporom voči Spolužitiu však počítali aj jeho<br />

zakladatelia. Svedčí o tom aj fakt, že spome−<br />

dzi vznikajúcich strán sa jedine Spolužitie<br />

odvolávalo <strong>na</strong> podporu vonkajších autorít,<br />

počnúc Karlom Schwarzenbergom, cez neme−<br />

novaných odborníkov, až po medzinárodnú<br />

ľudskoprávnu mimovládnu organizáciu FIDH<br />

(Fédération Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le des Droits de<br />

l’Homme).<br />

V poradí tretia stra<strong>na</strong> maďarskej menšiny<br />

<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ktorá vznikla <strong>na</strong> začiatku spo−<br />

ločensko−politických zmien, Maďarské kres−<br />

ťanskodemokratické hnutie (MKDH, Magyar<br />

Kereszténydemokrata Mozgalom – MKDM),<br />

ostala v začiatkoch viac−menej vonkajším<br />

pozorovateľom veľkých ideologických bojov.<br />

MKDH pôvodne nevzniklo ako politická<br />

organizácia. Výzvy zverejnené 30. decembra<br />

<strong>1989</strong> a 2. februára 1990 povzbudzovali ma−<br />

ďarských kresťanov k zakladaniu kresťansko−<br />

demokratických klubov, ktorých cieľom malo<br />

byť podľa prípravného a potom i organizačné−<br />

ho výboru zavedenie náboženskej výchovy do<br />

škôl, štúdium Biblie, charitatív<strong>na</strong> činnosť,<br />

„vytvorenie kresťanského sebavedomia a<br />

etiky“, pestovanie cirkevnej hudby atď. 63 Za−<br />

kladanie klubov spočiatku prebiehalo súbežne<br />

s podobným úsilím slovenských kresťanských<br />

demokratov, s účinnou pomocou katolíckej<br />

cirkvi. (Obežník Slovenskej biskupskej konfe−<br />

rencie zo 7. januára 1990 o vytváraní kres−<br />

ťanských klubov sa čítal vo všetkých kosto−<br />

loch Slovenska.) Slovenské Kresťanskode−<br />

mokratické hnutie (KDH) sa však <strong>na</strong> svojom<br />

prvom sneme 17. februára 1990 rozhodlo, že<br />

sa stane politickým hnutím. Výrazne národný,<br />

ba až <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listický tón viacerých rečníkov<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!