Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
41<br />
vidno v jednej otázke: v otázke zabezpečenia<br />
práva menšín <strong>na</strong> účasť v rozhodovacích pro−<br />
cesoch. Kým dokument Spolužitia opakuje<br />
požiadavku pravidelne sa objavujúcu v poda−<br />
niach skoncipovaných v období pred zmenou<br />
režimu o „špecifickej reprezentácii“ menšín v<br />
zákonodarných zboroch, čo by podľa podro−<br />
bnejšieho programu hnutia z mája 1990 z<strong>na</strong>−<br />
me<strong>na</strong>lo nielen pomerné zastúpenie, ale aj oso−<br />
bitnú komoru v parlamente 61 , s týmto sa už<br />
MNI nemohla stotožniť a zvažovala riešenia,<br />
ktoré by boli kompatibilnejšie s pluralistic−<br />
kým zastupiteľským systémom založenom <strong>na</strong><br />
slobodných voľbách. Jasnú a realizovateľnú<br />
alter<strong>na</strong>tívu však MNI nevedela ponúknuť. 62<br />
Faktom je však aj to, že keď sa MNI zdr−<br />
žala radikalizmu tak príz<strong>na</strong>čného pre<br />
Spolužitie, motivovalo ju aj niečo iné, ako len<br />
zámer vyhnúť sa eskalácii slovensko−maďar−<br />
ského <strong>na</strong>pätia, považovaného za mimoriadne<br />
nebezpečný jav vo vtedajšej situácii absencie<br />
systému stabilných demokratických inštitúcií.<br />
Iste aj vo vzťahu k tomuto zámeru, usilovala<br />
sa <strong>na</strong>jmä nezhoršiť predvolebné pozície VPN,<br />
ktorej prípadný neúspech by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l záro−<br />
veň aj symbolickú porážku revolúcie.<br />
„Ochra<strong>na</strong>“ VPN pred konfrontáciou s maďar−<br />
skými požiadavkami, ktorá by mohla oslabiť<br />
jej pozíciu, bola dôležitá už aj z pragmatic−<br />
kých dôvodov, veď <strong>na</strong> jar 1990 sa obidve<br />
hnutia rozhodli, že pôjdu do volieb v koalícii.<br />
To, čo jej súperi hodnotili ako servilnosť, bol<br />
pre MNI prejav prirodzeného dohodovacieho<br />
mechanizmu medzi partnerskými stra<strong>na</strong>mi.<br />
Vznik Spolužitia, mierne povedané, neví−<br />
tali s obrovskou radosťou ani v MNI, ani vo<br />
VPN. V odmietaní nového politického protiv−<br />
níka zohralo okrem prirodzenej antipatie a<br />
obáv z radikalizovania verejnej mienky svoju<br />
úlohu aj to, že – hoci v zrkadle vtedajšieho<br />
pomeru síl to malo skôr symbolický ako<br />
praktický výz<strong>na</strong>m – revolučné hnutia stratili<br />
vo Federálnom zhromaždení dvoch nimi<br />
kooptovaných poslancov – Gyulu Popélya a<br />
Miklósa Durayho. Bol to výz<strong>na</strong>mný zvrat vo<br />
vývoji vtedajšieho svojrázneho parlamentariz−<br />
mu: v laviciach sa objavila opozícia, ktorú<br />
nebolo možné stotožňovať s komunistami, a<br />
jej prítomnosťou sa rozpadol jednoduchý vzo−<br />
rec „revolucionári versus staré štruktúry“.<br />
Popély a Duray si váhou svojej opozičnosti<br />
snáď ani neboli celkom <strong>na</strong>čistom, v opačnom<br />
prípade by neboli pokazili účinok svojich<br />
vystúpení a návrhov tým, že sa spoja so<br />
Zoltánom Sidóom a Erikou Vitézovou, dvoma<br />
maďarskými komunistickými poslancami,<br />
ktorí dostali mandát vo voľbách 1986. S<br />
odporom voči Spolužitiu však počítali aj jeho<br />
zakladatelia. Svedčí o tom aj fakt, že spome−<br />
dzi vznikajúcich strán sa jedine Spolužitie<br />
odvolávalo <strong>na</strong> podporu vonkajších autorít,<br />
počnúc Karlom Schwarzenbergom, cez neme−<br />
novaných odborníkov, až po medzinárodnú<br />
ľudskoprávnu mimovládnu organizáciu FIDH<br />
(Fédération Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le des Droits de<br />
l’Homme).<br />
V poradí tretia stra<strong>na</strong> maďarskej menšiny<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ktorá vznikla <strong>na</strong> začiatku spo−<br />
ločensko−politických zmien, Maďarské kres−<br />
ťanskodemokratické hnutie (MKDH, Magyar<br />
Kereszténydemokrata Mozgalom – MKDM),<br />
ostala v začiatkoch viac−menej vonkajším<br />
pozorovateľom veľkých ideologických bojov.<br />
MKDH pôvodne nevzniklo ako politická<br />
organizácia. Výzvy zverejnené 30. decembra<br />
<strong>1989</strong> a 2. februára 1990 povzbudzovali ma−<br />
ďarských kresťanov k zakladaniu kresťansko−<br />
demokratických klubov, ktorých cieľom malo<br />
byť podľa prípravného a potom i organizačné−<br />
ho výboru zavedenie náboženskej výchovy do<br />
škôl, štúdium Biblie, charitatív<strong>na</strong> činnosť,<br />
„vytvorenie kresťanského sebavedomia a<br />
etiky“, pestovanie cirkevnej hudby atď. 63 Za−<br />
kladanie klubov spočiatku prebiehalo súbežne<br />
s podobným úsilím slovenských kresťanských<br />
demokratov, s účinnou pomocou katolíckej<br />
cirkvi. (Obežník Slovenskej biskupskej konfe−<br />
rencie zo 7. januára 1990 o vytváraní kres−<br />
ťanských klubov sa čítal vo všetkých kosto−<br />
loch Slovenska.) Slovenské Kresťanskode−<br />
mokratické hnutie (KDH) sa však <strong>na</strong> svojom<br />
prvom sneme 17. februára 1990 rozhodlo, že<br />
sa stane politickým hnutím. Výrazne národný,<br />
ba až <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listický tón viacerých rečníkov<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.