Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Reformovaná kresťanská cirkev <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
405<br />
hodnutie Synody z roku 1991, podľa ktorého<br />
sa vytvorila trojčlenná komisia <strong>na</strong> kontrolu<br />
situácie slovenských veriacich v západno−ko−<br />
šickom, východno−košickom a prešovskom<br />
senioráte: vo februári 1992 Synoda jednohlas−<br />
ne prijala rozhodnutie o vytvorení dvoch slo−<br />
venských seniorátov. Týmto krokom vyhove−<br />
la požiadavke slovenských veriacich reformo−<br />
vanej cirkvi, ktorá sa objavila už počas Čes−<br />
koslovenskej republiky a znovu sa vynorila<br />
po roku <strong>1989</strong>, a možno im vyšla v ústrety aj<br />
<strong>na</strong>d rámec pôvodných očakávaní, keďže spo−<br />
čiatku sa hovorilo o vytvorení iba jedného<br />
seniorátu. Michalovský seniorát začal oficiál−<br />
ne svoju činnosť 14. novembra 1993, ondav−<br />
sko−hornádsky 27. januára 1994.<br />
3.2. Ustanovenie nových cirkevných orgánov<br />
Po zmene režimu sa v riadiacich orgánoch<br />
reformovanej cirkvi uskutočnili len čiastkové<br />
zmeny, aj tie len <strong>na</strong> úrovni seniorátov. Aj keď<br />
,mali senioráty možnosť odvolať alebo pone−<br />
chať vo funkciách tých predstavených, ktorí<br />
boli zvolení ešte za komunizmu (voliť sa<br />
mohli len tí, s ktorými súhlasil štát), neusku−<br />
točnenie všeobecnej obnovy cirkevných orgá−<br />
nov bolo zdrojom pomerne vážneho <strong>na</strong>pätia<br />
až do prvých slobodných volieb. Prvá veľká<br />
„výme<strong>na</strong> stráží“ sa začala roku 1995 obnovou<br />
presbytérií, vedení seniorátov a <strong>na</strong>pokon Sy−<br />
nody. Prvá slobodne zvolená Synoda zasada−<br />
la 30. mája 1996 v Komárne, kde bol za bis−<br />
kupa Géza Erdélyi, duchovný z Cha<strong>na</strong>vy. Ge−<br />
nerálnym kurátorom cirkvi sa stal Árpád<br />
Asszonyi z Veľkých Kapušian.<br />
Po ukončení šesťročného volebného cyklu<br />
sa ďalší volebný cyklus začal znovu voľbami<br />
presbytérií. V zmysle medzitým prijatého zá−<br />
ko<strong>na</strong> o voľbe biskupa, generálneho kurátora<br />
a ich zástupcov bolo <strong>na</strong>jvyššie vedenie<br />
RKCS, Predsedníctvo synody po prvý krát<br />
volené priamo. Hlasmi presbytérií sa bisku−<br />
pom znova stal Géza Erdélyi (teraz už<br />
duchovný v Rimavskej Sobote), za generálne−<br />
ho kurátora zvolili cirkevné zbory Lászlóa<br />
Koncsola (Bratislava).<br />
Do <strong>na</strong>južšieho vedenia cirkvi patrí okrem<br />
duchovného a svetského predsedu aj jeden<br />
maďarský a jeden slovenský podpredseda: oni<br />
šiesti tvoria Predsedníctvo synody. Ďalší šies−<br />
ti členovia Synodnej rady sú volení Synodou,<br />
rada má teda dvanásť členov. V <strong>na</strong>jvyššom<br />
zákonodarnom a výkonnom orgáne cirkvi, v<br />
Synode, majú jednotlivé senioráty svojich<br />
zástupcov podľa počtu veriacich. Počet takto<br />
zvolených zástupcov je 36 (polovica je du−<br />
chovných, polovica svetských), potom sú to<br />
členovia Predsedníctva synody a zástupca Te−<br />
ologickej akadémie J. Calvi<strong>na</strong>. Keďže dvaja<br />
členovia Predsedníctva synody boli zvolení aj<br />
v zastúpení svojich seniorátov, Synoda má<br />
v súčasnosti <strong>na</strong>miesto 43 členov len 41 čle−<br />
nov s hlasovacím právom.<br />
3.3. Prezentácia Synody, zahraničné a vnút−<br />
roštátne vzťahy<br />
Synody v práci pomáhajú komisie. V zmysle<br />
ostatného rozhodnutia Synody zo začiatku<br />
decembra 2003 sa stanovil počet komisií <strong>na</strong><br />
11, a to: hospodárska a stavebná komisia,<br />
Partnerhilfe a zahraničná komisia, komisia pre<br />
ochranu umeleckých pamiatok, misijná a dia−<br />
konická komisia, práv<strong>na</strong> komisia, teologická<br />
komisia, etická komisia, komisia pre spev<br />
a liturgiu, školská a katechetická komisia, kon−<br />
trolná komisia, tlačová a mediál<strong>na</strong> komisia.<br />
RKCS je členom Ekumenickej rady cirkví<br />
v Slovenskej republike (podpredsedom je bis−<br />
kup Géza Erdélyi), Svetovej rady cirkví,<br />
Svetového zväzu reformovaných, Svetového<br />
zväzu maďarských reformovaných, Konzulta−<br />
tívneho konventu maďarských reformovaných<br />
cirkví (duchovným predsedom je biskup<br />
RKCS Géza Erdélyi) a Konferencie európ−<br />
skych cirkví.<br />
K prehĺbeniu charakteru RKCS prispel aj<br />
jej erb, ktorý roku 2000 vytvoril budapeštian−<br />
sky heraldik L. Dániel Pécsi, a je <strong>na</strong> ňom<br />
dvojjazyčné biblické motto RKCS: „Buď<br />
verný až do smrti ...“ (Zjav 2,10).<br />
V novembri 2000 RKCS uzavrela bratskú<br />
zmluvu s Reformovaným dištriktom Király−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language