Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
404<br />
Béla A. Kis<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
orgány: začiatkom roku 1930 vydávala 8 roz−<br />
ličných novín a časopisov, ba mala sily i ľudí<br />
aj <strong>na</strong> vydávanie časopisu pre vonkajšiu misiu.<br />
Po druhej svetovej vojne začal riadiť život<br />
reformovanej cirkvi, ktorá sa v Československu<br />
znova dostala do menšinového postavenia, Or−<br />
ganizačný výbor zostavený zo Slovákov. Výbor<br />
vznikol po roku 1938 vo vtedajšej Slovenskej<br />
republike, aby spravoval záležitosti 25 cirkev−<br />
ných zborov, ktoré ostali po opätovnom pripo−<br />
jení prihraničných oblastí k Maďarsku <strong>na</strong> území<br />
slovenského štátu. Keďže mal podporu štátnej<br />
moci, vydával <strong>na</strong>riadenia (vyhostenie duchov−<br />
ných „do materskej krajiny“, násilné zavedenie<br />
slovenských bohoslužieb v maďarských cirkev−<br />
ných zboroch, reslovakizácia, výme<strong>na</strong> obyva−<br />
teľstva atď.), ktoré prispeli k tomu, že protima−<br />
ďarské opatrenia ovplyvnili aj vnútorný život<br />
reformovanej cirkvi.<br />
Po prevzatí moci komunistami (február<br />
1948) sa zdalo, že sa situácia cirkvi skonsoli−<br />
duje. Vplyv Organizačného výboru sa oslabil,<br />
<strong>na</strong> jar 1949 vznikol spolok reformovaných<br />
duchovných, aj duchovní maďarskej národnos−<br />
ti dostali plat, po návrhu deka<strong>na</strong> Hromádku sa<br />
<strong>na</strong> Teologickej fakulte českobratskej cirkvi<br />
v Prahe začalo vyučovanie reformovaných du−<br />
chovných atď., avšak vytvorením úradov pre<br />
cirkevné záležitosti sa v skutočnosti činnosť<br />
cirkví <strong>na</strong> dlhú dobu ochromila, cirkev bola<br />
vykázaná medzi múry kostolov.<br />
Roku 1950 sa podľa starého organizačného<br />
systému seniorátov uskutočnili voľby do ústav−<br />
nej Synody, ktorá začala pracovať <strong>na</strong> texte cir−<br />
kevnej ústavy. Na zasadnutí Synody v auguste<br />
roku 1951 v Bratislave bola prijatá rámcová<br />
ústava, ktorá predstavovala právnu základňu<br />
existencie Reformovanej kresťanskej cirkvi <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Roku 1952 sa aj v cirkevných zbo−<br />
roch ko<strong>na</strong>li voľby; pred zvolením kurátorov<br />
a presbyterov sa musela kandidačná listi<strong>na</strong><br />
predložiť okresným tajomníkom pre cirkevné<br />
záležitosti komunistickej strany. V auguste<br />
roku 1952 <strong>na</strong> zasadnutí Synody v Leviciach<br />
boli určené hranice a názvy siedmich nových<br />
seniorátov (bratislavský, južno−nitriansky,<br />
severno−nitriansky, banskobystrický, západno−<br />
košický, východno−košický a prešovský), ktoré<br />
boli cirkvi cudzie, pretože kopírovali názvy<br />
nových územnosprávnych celkov – krajov.<br />
Zdalo sa, že ako „prežitok“ nebude mať opráv−<br />
nenie ani funkcia biskupa. Roku 1953 predsa<br />
len mohol <strong>na</strong>stúpiť do tejto funkcie rimavsko−<br />
sobotský duchovný Imre Varga, ktorý ju zastá−<br />
val ju až do svojej smrti roku 1980.<br />
Posledné voľby pred mocenským zvratom<br />
roku <strong>1989</strong> (ešte <strong>na</strong> 12−ročné volebné obdobie)<br />
sa ko<strong>na</strong>li v cirkvi roku 1984, keď bol za bis−<br />
kupa zvolený komárňanský duchovný Zsig−<br />
mond Horváth. Zoltán Takács, taktiež z Ko−<br />
már<strong>na</strong> bol zvolený za generálneho kurátora.<br />
Po skorej smrti Zsigmonda Horvátha roku<br />
1988 sa stal biskupom bratislavský duchovný<br />
Eugen (Jenő) Mikó.<br />
3. ŽIVOT V REFORMOVANEJ CIRKVI<br />
PO ZMENE REŽIMU<br />
Zme<strong>na</strong> režimu roku <strong>1989</strong> zastihla reformova−<br />
nú cirkev nečakane, ale otvorila jej nové<br />
možnosti, nový priestor pre činnosť; okamžite<br />
sa začalo s hľadaním jej ďalšieho smerovania.<br />
3.1. Vytvorenie nového právneho rámca<br />
Prvou veľkou úlohou bola práca <strong>na</strong> príprave<br />
novej ústavy Reformovanej kresťanskej cirkvi<br />
v Česko−slovensku, ktorej zavŕšením bolo jej<br />
schválenie Synodou (<strong>na</strong>jvyšším zákonodar−<br />
ným a výkonným orgánom reformovanej cir−<br />
kvi) v novembri 1991. Následne bola ústava<br />
niekoľkokrát zmenená, prvý raz po rozdelení<br />
štátu roku 1993. V súčasnosti je v platnosti<br />
ústava schválená v decembri 2002.<br />
Z hľadiska riadenia cirkvi sa za <strong>na</strong>jdôleži−<br />
tejšie zmeny považujú úpravy v organizačnej<br />
štruktúre RKCS tvoriacej jeden dištrikt: Sy−<br />
noda popri siedmich maďarských seniorátoch<br />
(bratislavskom, komárňanskom, tekovskom,<br />
gemerskom, západno−košickom, východno−<br />
košickom a užskom) vytvorila aj dva sloven−<br />
ské senioráty (michalovský a ondavsko−hor−<br />
nádsky). Poslednému kroku predchádzalo roz−
Change language