Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
40 Eleonóra Sándor<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> ako „z<br />
mnohých rán krvácajúceho tela“. 53 Zúrivé<br />
reakcie československej vládnej moci len<br />
umocňovali vierohodnosť týchto relácií. V<br />
januári 1990 sa však predviedla v plnej zbro−<br />
ji tá forma slovenského <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu, ktorú<br />
poznáme aj dnes, čo zanechalo v Maďaroch<br />
ešte hlbšie stopy ako odkazy materskej kraji−<br />
ny zasielané cez médiá. V tom čase ešte ani<br />
politická scé<strong>na</strong>, ani médiá neboli pripravené<br />
<strong>na</strong> to, ako sa s týmto <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmom vyspo−<br />
riadať. Už spomí<strong>na</strong>ná, silne centralistická<br />
politika ministra školstva, neberúca žiaden<br />
ohľad <strong>na</strong> špecifiká menšinového vzdelávania,<br />
v Maďaroch len umocnila presvedčenie, že<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmus je prítomný aj v oficiálnej<br />
politike novej slovenskej vlády.<br />
Oficiálny štart činnosti Politického hnutia<br />
Spolužitie sa ko<strong>na</strong>l 7. februára 1990 zverej−<br />
nením prehlásenia prípravného výboru a prog−<br />
ramového vyhlásenia hnutia. 54 Pred zverejne−<br />
ním programových cieľov hnutia absolvoval<br />
Miklós Duray mnoho stretnutí s občanmi po<br />
celom južnom <strong>Slovensku</strong>, vynikajúco pripra−<br />
vil aj organizačné pozadie nového hnutia.<br />
Predsedníctvo ÚV Csemadoku vyjadrilo svoju<br />
podporu Spolužitiu už 9. februára, rad−radom<br />
sa rodili rozhodnutia podobného charakteru aj<br />
<strong>na</strong> vtedy prebiehajúcich okresných konferen−<br />
ciách Csemadoku. XV., mimoriadny snem<br />
organizácie sa síce vyhol prijatiu uznesenia,<br />
ktoré by vyjadrilo Spolužitiu priamu podporu,<br />
avšak jednotliví rečníci <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čili celkom<br />
jasne, čo sa od členstva a od základných or−<br />
ganizácií očakáva. 55 O dôvodoch, ktoré viedli<br />
k založeniu hnutia, sa jeho zakladateľ a<br />
neskôr predseda, Miklós Duray, vyjadroval<br />
rozličným spôsobom. V jednom dobovom<br />
interview charakterizoval rozdiel medzi<br />
Spolužitím a MNI takto: „Rozdiel je tento:<br />
my chceme, aby Spolužitie nebolo len hnutím<br />
maďarskej menšiny, ale všetkých obyvateľov<br />
<strong>na</strong> národnostne zmiešaných územiach<br />
Slovenska.“ 56 Niektoré jeho ďalšie vyhlásenia<br />
však <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čujú, že zakladateľom Spolužitia<br />
vadila skôr úzka spolupráca MNI a VPN.<br />
„Ešte nikdy som nevidel toľko pozitívnych<br />
reakcií, a za takú krátku dobu, ako po zve−<br />
rejnení tohto krátkeho oznámenia. Nebolo<br />
takého mítingu, <strong>na</strong> ktorom by rozhodujúca<br />
väčši<strong>na</strong> účastníkov nepodporila myšlienku<br />
samostatnej politickej organizácie. Aj bez<br />
podsúvania tohto názoru vycítili, že organizo−<br />
vať sa je nutné a že neslobodno trieštiť vlast−<br />
né sily. Tento názor sa však <strong>na</strong> mnohých<br />
miestach spájal s otázkou: čo je s MNI Ak<br />
už vzniklo isté politické zoskupenie, nech sa<br />
ono pretransformuje <strong>na</strong> samostatnú maďarskú<br />
stranu – hovorili <strong>na</strong> mnohých miestach. Vtedy<br />
som si aj ja sám myslel, že by to tak malo<br />
byť. Ani pre mňa, ani pre pýtajúcich sa nebo−<br />
lo zrejmé, že MNI tento krok urobiť nie je<br />
ochotná a ani schopná“ – takto si zaspomí<strong>na</strong>l<br />
Miklós Duray <strong>na</strong> III. kongrese hnutia <strong>na</strong> uda−<br />
losti, ktoré predchádzali založeniu Spolu−<br />
žitia. 57 V jednej neskoršej reminiscencii však<br />
v súvislosti s MNI hovorí takto: „(Politickú<br />
organizovanosť) si niektorí – v súlade so šty−<br />
ridsaťročnými komunistickými tradíciami –<br />
predstavovali tak, že sa treba servilne včleniť<br />
do veľkej strany väčšiny, kde sa potom<br />
poslušným osobám ujdú nejaké tie odrobinky.<br />
Premýšľajúca časť – čiže väčši<strong>na</strong> – maďarskej<br />
komunity <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa však rozhodla pre<br />
samostatnú organizáciu. Vďaka tomu vzniklo<br />
v období od januára do marca 1990 Politické<br />
hnutie Spolužitie.“ 58<br />
Tvrdenie, že MNI nebolo ochotné sa pre−<br />
transformovať <strong>na</strong> samostatnú stranu, sa ani<br />
dodatočne nedá racionálne interpretovať. V<br />
čase zakladania Spolužitia už bolo zverejnené<br />
programové vyhlásenie MNI a v zmysle<br />
záko<strong>na</strong> o stranách, ktorý bol prijatý 27. janu−<br />
ára, prebiehala jej registrácia <strong>na</strong> ministerstve<br />
vnútra 59 – MNI teda od začiatku fungovala<br />
ako samostatná stra<strong>na</strong>. Jej programové vyhlá−<br />
senie 60 , reagujúce <strong>na</strong> aktuálne dianie, bolo<br />
pochopiteľne obšírnejšie, podrobnejšie, menši−<br />
novú otázku zasadzovalo do rámca širších<br />
súvislostí. V žiadnom prípade však nemožno<br />
tvrdiť, že by bol ktokoľvek – okrem zasväte−<br />
ných expertov – schopný odhaliť nejaké<br />
zásadné protirečenia medzi jej programom a<br />
programom Spolužitia. Podstatný rozdiel
Change language