Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Ochra<strong>na</strong> životného prostredia<br />
399<br />
sa zaviazalo v dokumentoch patriacich<br />
k medzištátnej zmluve, ktorú roku 1977<br />
Maďarsko a Československo podpísali;<br />
– Československo malo právo v novembri<br />
1991 iniciovať vypracovanie dočasného alter−<br />
<strong>na</strong>tívneho riešenia (tzv. variantu C), ale ne−<br />
malo právo <strong>na</strong> to, aby toto riešenie v októbri<br />
1992 jednostranne uviedlo do prevádzky;<br />
– Protokol z 19. mája 1992 pripojený<br />
Maďarskou republikou k zmluve z roku 1977<br />
a k nej patriacim dokumentom z právneho<br />
hľadiska tieto dokumenty neanuloval (sú teda<br />
stále platné a vo vzťahoch medzi stra<strong>na</strong>mi<br />
smerodajné);<br />
– Slovensko ako následnícky štát Česko−<br />
slovenska sa stalo účastníkom zmluvy.<br />
Vzhľadom <strong>na</strong> budúce správanie sa strán<br />
súd konštatoval:<br />
– Maďarská republika a Slovenská repub−<br />
lika sú v danej situácii povinné viesť rokova−<br />
nia v dobrej viere a musia urobiť všetky opat−<br />
renia v záujme toho, aby splnili záväzky<br />
vyplývajúce zo zmluvy z roku 1977;<br />
– Ak sa strany nedohodnú ináč, treba<br />
vytvoriť spoločný systém prevádzkovania sús−<br />
tavy vzdúvadiel <strong>na</strong> slovenskej strane v súlade<br />
s medzištátnou zmluvou z roku 1977;<br />
– Každá stra<strong>na</strong> je povinná uhradiť škodu<br />
druhej strane, ak ju spôsobila svojím správa−<br />
ním;<br />
– Zúčtovanie stavebných a prevádzkových<br />
nákladov musí byť v súlade so zmluvou z ro−<br />
ku 1977 a s príslušnými <strong>na</strong>riadeniami k nej<br />
patriacich dokumentov.<br />
Diplomatická história vodného diela po<br />
rozsudku haagskeho súdu pokračovala v z<strong>na</strong>−<br />
mení rokovaní, odporúčaných rozsudkom, ale<br />
tieto sa do dnešného dňa nedopracovali<br />
k žiadnemu výsledku. Vodný stupeň a elek−<br />
tráreň v Gabčíkove boli medzitým nepretržite<br />
v prevádzke, veľa starostí však spôsobovali<br />
jednotlivé zariadenia. Celé vodné dielo sa po−<br />
darilo celkom dokončiť až roku 2002, <strong>na</strong>jmä<br />
z dôvodu meškania s odovzdaním zariadení v<br />
Čunove. Hlavnou príčinou bol nedostatok<br />
peňazí, lebo Slovenské elektrárne, ktoré pre−<br />
vádzkovali gabčíkovskú elektráreň, neboli<br />
celé roky ochotné deliť sa <strong>na</strong> tomto príjme<br />
s podnikom Vodohospodárska výstavba, ktorý<br />
bol zaťažený úverom <strong>na</strong> túto stavbu, hoci pre−<br />
vádzkovanie samotného vodného diela pohltí<br />
ročne 170 miliónov korún. Veľká časť peňazí<br />
sa vydáva <strong>na</strong> čistenie kalu v nádrži a <strong>na</strong> opra−<br />
vu gabčíkovských vzdúvadiel, s ktorými je<br />
veľa problémov. Osobitnú kapitolu tvorí splá−<br />
canie zahraničného úveru vo výške 500 mil.<br />
USD, ktorý bol poskytnutý <strong>na</strong> výstavbu va−<br />
riantu C (a k nemu pričlenenému žilinskému<br />
vodnému dielu). Keďže tieto peniaze boli<br />
požičané zo zahraničných bánk za takých<br />
podmienok, že pri meškaní jedinej splátky by<br />
bolo nutné zaplatiť celú zostávajúcu sumu, po<br />
roku 1998 musel tento záväzok prevziať <strong>na</strong><br />
seba štát. Slovenské elektrárne a Vodohospo−<br />
dárska výstavba sa roku 2001 <strong>na</strong>pokon do−<br />
hodli a odvtedy sa <strong>na</strong>pätie okolo fi<strong>na</strong>ncovania<br />
vodného diela zmiernilo.<br />
Podľa skúseností za uplynulých desať ro−<br />
kov môžeme konštatovať, že plnenie technic−<br />
kých opatrení <strong>na</strong> základe 19 podmienok, ktoré<br />
vypracoval Úrad <strong>na</strong> ochranu životného pros−<br />
tredia Bratislava−vidiek v zmysle záko<strong>na</strong><br />
o vodách z roku 1992, bolo z veľkej časti uži−<br />
točné a pomohlo vylúčiť hrozby spojené<br />
s pôvodným riešením. Obzvlášť to platí pre<br />
hrušovskú zdrž, kde systém odvádzajúcich<br />
hatí a umelý ostrov pozmenili prúdenie vody<br />
tak, že sa <strong>na</strong>pokon neznečistila a nebol zne−<br />
čistený ani kalinkovský vodný zdroj, ktorý je<br />
<strong>na</strong>jbližšie k hrádzi.<br />
Horšia je situácia v systéme bočných ra−<br />
mien. Prívod vody do nich zabezpečuje vzdú−<br />
vadlo pri Dobrohošti. V zmysle dočasných<br />
prevádzkových pravidiel vodného diela z roku<br />
1992 by sa cez toto vzdúvadlo mala vpúšťať<br />
jed<strong>na</strong> päťdesiati<strong>na</strong> prietoku Du<strong>na</strong>ja k tomu,<br />
aby prietok vody v ramenách bol podobný<br />
ako v prirodzenom režime. Toto sa – <strong>na</strong> roz−<br />
diel od Szigetközu – nikdy neuskutočnilo.<br />
Neskôr prevádzkovateľ vodného diela prisľú−<br />
bil, že pravidelnými umelými záplavami bude<br />
<strong>na</strong>právať zásobovanie ramien vodou. Aj toto<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo už z<strong>na</strong>čný ústupok, lebo pri ume−<br />
lom zaplavení dávajú pozor, aby voda nevy−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language