Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
398<br />
Lajos Tuba<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
ku 1977, ale výstavba <strong>na</strong>predovala len poma−<br />
ly. Keď sa v polovici osemdesiatych rokov<br />
výstavba zrýchlila, v Maďarsku sa proti nej<br />
zdvihla vl<strong>na</strong> búrlivých protestov. Ich výsled−<br />
kom bolo, že v máji <strong>1989</strong> maďarská vláda<br />
pozastavila <strong>na</strong>jprv stavbu v Nagymarosi a v<br />
júli aj v okolí Du<strong>na</strong>kiliti a Gabčíkova. Ma−<br />
ďarský parlament v októbri <strong>1989</strong> prijal roz−<br />
hodnutie o zastavení stavby vodného diela<br />
Nagymaros a v prípade stavby Du<strong>na</strong>kiliti –<br />
Gabčíkovo <strong>na</strong>riadil prešetrenie. Toto rozhod−<br />
nutie bolo tlmočené československej vláde v<br />
novembri zaslaním nóty. Kvôli revolučným<br />
udalostiam sa táto otázka nedostala <strong>na</strong> prog−<br />
ram dňa, maďarskí stavbári opustili stavenisko<br />
tak, že nechali pri Dobrohošti nedokončenú<br />
hrádzu prívodného kanála. V lete 1991 sa<br />
v oblasti Šamorí<strong>na</strong> celý mesiac ko<strong>na</strong>li inten−<br />
zívne protestné akcie proti vodnému dielu.<br />
Počas celého roka 1991 prebiehali rokovania<br />
medzi oboma štátmi, a hoci <strong>na</strong> rokovaní 2.<br />
decembra bolo riešenie už <strong>na</strong> dosah, k doho−<br />
de <strong>na</strong>pokon nedošlo. Jadro sporu bolo v tom,<br />
že podľa maďarskej strany by boli ekologické<br />
škody spôsobené vodným dielom ne<strong>na</strong>pravi−<br />
teľné, kým podľa československého stanoviska<br />
by sa tieto dali technickými zásahmi <strong>na</strong>praviť.<br />
V spore o vodné dielo predstavovala predo−<br />
všetkým maďarská a slovenská politická moc<br />
postoje, ktoré sa dali len ťažko zladiť. Kom−<br />
promisné riešenie hľadal <strong>na</strong>jmä Josef Vav−<br />
roušek, federálny minister životného prostre−<br />
dia, ktorý sa dostal do oficiálnej rokovacej<br />
delegácie ako jediný predstaviteľ českosloven−<br />
skej vlády. Biológ Vavroušek, ktorý bol pred<br />
rokom <strong>1989</strong> jednou z vedúcich postáv praž−<br />
ského (protirežimového) ochranárskeho hnu−<br />
tia, dokázal preko<strong>na</strong>ť svoj dlhoročný zásadný<br />
odpor voči vodnému dielu a vysloviť, že<br />
v tejto situácii môže byť riešením len hľada−<br />
nie menšieho zla. On ho <strong>na</strong>šiel v tzv. varian−<br />
te D. Podľa neho by mal byť Du<strong>na</strong>j medzi<br />
Bratislavou a Šamorínom <strong>na</strong>miesto hrušov−<br />
skej zdrže vedený síce <strong>na</strong>d úrovňou terénu,<br />
ale v podstate len v pôvodnom koryte cez<br />
prívodný kanál ku gabčíkovskej elektrárni.<br />
Vďaka tomu by sa bol dal zrekultivovať<br />
hamuliakovský a šamorínsky systém bočných<br />
ramien, ktorý bol počas výstavby zničený.<br />
V poslednej chvíli sa k Vavrouškovi pridala<br />
aj časť slovenskej vodohospodárskej elity a s<br />
jej pomocou bol podrobne vypracovaný plán<br />
variantu D. Maďarsko však vytrvalo pri svo−<br />
jom celkom odmietavom stanovisku, tak sa<br />
Vavrouškova s<strong>na</strong>ha ukázala ako zbytočná.<br />
Následky toho ani v Bratislave nedali <strong>na</strong> seba<br />
dlho čakať, vo Výskumnom ústave vodného<br />
hospodárstva (VÚVH) došlo k odvolávaniu<br />
a odchodom do dôchodku. 15. decembra 1991<br />
Československo vyhlásilo, že postaví tzv. va−<br />
riant C. V rámci neho Československo uzav−<br />
relo hrušovskú zdrž <strong>na</strong> ľavom brehu Du<strong>na</strong>ja<br />
novou, 11 kilometrov dlhou hrádzou a v ob−<br />
lasti Čunova vybudovalo 2,5 kilometrovú sús−<br />
tavu v bezprostrednej blízkosti maďarských<br />
hraníc v pravej záplavovej oblasti, a tak <strong>na</strong><br />
vlastnom území dokončilo gabčíkovské vodné<br />
dielo. Maďarsko <strong>na</strong> protest 19. mája 1992<br />
vypovedalo zmluvu z roku 1977. Stavebné<br />
práce variantu C sa začali v januári 1992.<br />
Dlho nikto neveril, že sa to za rok dá ukon−<br />
čiť, ale <strong>na</strong>pokon boli výkonom časti náročných<br />
prác poverené rakúske firmy a slovenská<br />
vláda (bez oficiálneho súhlasu českosloven−<br />
skej vlády) dala 24. októbra 1992 pri Čunove<br />
sotva <strong>na</strong> kilometer od štátnych hraníc prehra−<br />
diť Du<strong>na</strong>j a spustila gabčíkovské vodné dielo.<br />
Po tomto akte 27. októbra v Londýne obidve<br />
krajiny súhlasili s tým, že vec spoločne poda−<br />
jú <strong>na</strong> Medzinárodný súdny dvor v Haagu, čo<br />
7. apríla 1993 maďarská vláda a následne už<br />
slovenská vláda aj uskutočnili. Počas dlhoroč−<br />
ného súdneho procesu je dôležitou udalosťou<br />
dohoda dvoch predsedov vlád, Gyulu Hor<strong>na</strong><br />
a Vladimíra Mečiara v januári 1995, v zmys−<br />
le ktorej Maďarsko 22. jú<strong>na</strong> 1995 dalo do pre−<br />
vádzky <strong>na</strong> Starom Du<strong>na</strong>ji pri du<strong>na</strong>kilitskom<br />
vzdúvadle vybudovanú prelievanú prehrádzku,<br />
čím sa celý Szigetköz (v Maďarsku) zachráni<br />
pred úplným vyschnutím.<br />
Haagsky tribunál vyniesol rozsudok 25.<br />
septembra 1997. V ňom vyslovuje <strong>na</strong>sledovné:<br />
– Maďarsko roku <strong>1989</strong> nemalo právo<br />
pozastaviť a následne zrušiť tie práce, <strong>na</strong> ktoré
Change language