Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Ochra<strong>na</strong> životného prostredia<br />
397<br />
prijmú opatrenia. Do konca roka 2003 sa v<br />
celej krajine vyhotovilo 1333 takýchto posud−<br />
kov. Na južnom <strong>Slovensku</strong> sa prvý takýto<br />
posudok vyko<strong>na</strong>l začiatkom roka 1995 v prí−<br />
pade benzínového čerpadla v Dolnom Štáli.<br />
Roku 2003 sa vypracovala štúdia o vplyvoch<br />
<strong>na</strong> životné prostredie <strong>na</strong>príklad v prípade<br />
povolenia prevádzky plánovanej bane <strong>na</strong> algi−<br />
nity v Pincinej, bitúnku Agroreál v Hurbano−<br />
ve, pri výstavbe obchodného domu LIDL<br />
v Leviciach, v Šali−Veči, v Štúrove, v Lučen−<br />
ci, v Komárne a v Šamoríne, v prípade pro−<br />
pán−butánovej čerpacej stanice v Rimavskej<br />
Sobote, pri budovaní kvapôčkového zavlažo−<br />
vacieho systému v Nových Zámkoch a v Hu−<br />
biciach, v prípade protipovodňového systému<br />
Tupá – Dolné Semerovce, regionálneho ka<strong>na</strong>−<br />
lizačného systému Tupá, Keť a Šaľa, pre<br />
výstavbu šamorínskeho sídliska Du<strong>na</strong>jský rad,<br />
jazera v Čečínskej Potôni, čistiarne odpado−<br />
vých vôd Zlatý bažant v Hurbanove, senec−<br />
kého akvaparku, čajakovskej spaľovni odpadu<br />
alebo demontáži motorových vozidiel<br />
v Turni.<br />
3.4. Regio<strong>na</strong>lizácia<br />
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa dokončila<br />
environmentál<strong>na</strong> regio<strong>na</strong>lizácia Slovenska.<br />
V jej rámci bolo určených deväť ohrozených<br />
oblastí − ťažko znečistených regiónov, z nich<br />
<strong>na</strong> územie južného Slovenska zasahujú 4 ta−<br />
kéto regióny: bratislavský, tr<strong>na</strong>vsko−galant−<br />
ský, stredno−gemerský a košický. Okrem toho<br />
bolo zistené silné environmentálne zaťaženie<br />
prostredia v okolí Nových Zámkov, Komár<strong>na</strong>,<br />
Štúrova a Veľkých Kapušian.<br />
V bratislavskej oblasti spôsobil znečistenie<br />
ovzdušia až po Du<strong>na</strong>jskú Stredu priemyselný<br />
rozvoj v päťdesiatych rokoch. Od polovice<br />
deväťdesiatych rokov sa však vďaka zmene<br />
technológie v Slov<strong>na</strong>fte z<strong>na</strong>čne znížilo vypúš−<br />
ťanie oxidu siričitého, ktorý kedysi spôsobo−<br />
val <strong>na</strong>jväčší problém. Veľké ropné znečistenie<br />
pod Slov<strong>na</strong>ftom – veľký škandál šesťdesia−<br />
tych−sedemdesiatych rokov – je už v súčas−<br />
nosti pod kontrolou, lebo jeho rozširovaniu<br />
zamedzuje dvojitý systém čerpadiel vybudo−<br />
vaných okolo podniku. Slov<strong>na</strong>ft však <strong>na</strong>ďalej<br />
znečisťuje Du<strong>na</strong>j aj Malý Du<strong>na</strong>j. Z charakte−<br />
ru veľkého mesta vyplýva z<strong>na</strong>čné znečistenie<br />
pôdy, zaťaženie hlukom a produkcia komu−<br />
nálneho odpadu.<br />
V južnej časti tr<strong>na</strong>vsko−galantskej oblasti<br />
boli výz<strong>na</strong>mnými zdrojmi znečisťovania pod−<br />
niky Duslo v Šali (popolček, oxidy dusíka,<br />
oxid siričitý, oxid uhoľ<strong>na</strong>tý), halda odpadu<br />
niklovej huty v Seredi (znečisťovanie pra−<br />
chom) a cukrovar v Sládkovičove (popolček,<br />
oxid siričitý). Situáciu zlepšilo zatvorenie<br />
seredskej huty, i keď jeho haldy sú ešte stále<br />
výz<strong>na</strong>mným zdrojom prachu a znečistenia<br />
ťažkými kovmi. Rov<strong>na</strong>ko pozitívne ovplyvni−<br />
lo situáciu aj zastavenie výroby v cukrovare<br />
v Sládkovičove roku 2000. Najväčším znečis−<br />
ťovateľom ovzdušia v oblasti je Duslo, ale od<br />
roku 1997 nie je v jeho blízkosti žiad<strong>na</strong> mera−<br />
cia stanica.<br />
Jadro strednogemerskej oblasti tvorí doli−<br />
<strong>na</strong> od Muráňa smerom <strong>na</strong> Jelšavu, ale patrí<br />
sem aj údolie Slanej a Rimavy. Najvážnejší<br />
zdroj znečisťovania prachom a priemyselným<br />
odpadom z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li závody <strong>na</strong> spracovanie<br />
magnezitu v Jelšave a v Lubeníku.<br />
Košická oblasť zahŕňa v sebe mesto Ko−<br />
šice a jeho južnú okrajovú oblasť. Najväčšími<br />
zdrojmi znečisťovania sú Východoslovenské<br />
železiarne (dnes: US Steel), košická tepláreň,<br />
turnianska cementáreň a mesto Košice.<br />
Znečisťovanie ovzdušia veľkými podnikmi sa<br />
v polovici deväťdesiatych rokov znížilo, ale aj<br />
<strong>na</strong>ďalej je vážnym problémom znečisťovanie<br />
vody a ukladanie priemyselného a komunál−<br />
neho odpadu.<br />
4 . DÔLEŽITÉ UDALOSTI DEVÄŤDE−<br />
SIATYCH ROKOV<br />
4.1. Spor okolo Vodného diela Gabčíkovo –<br />
Nagymaros<br />
O vybudovaní vodného diela uzavrela zmlu−<br />
vu československá a maďarská vláda ešte ro−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language