Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
396<br />
Lajos Tuba<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Šomoška<br />
Chránené územie sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> slovensko−<br />
maďarských hraniciach v rámci chránenej kra−<br />
jinnej oblasti Cerová vrchovi<strong>na</strong> a v prvom<br />
rade slúži <strong>na</strong> ochranu 5 – 6−hranového člene−<br />
nia bazaltového toku a skal<strong>na</strong>tého mora.<br />
3. SYSTÉMY KOMPLEXNEJ OCHRANY<br />
Efektívnou formou ochrany životného pros−<br />
tredia sa počas deväťdesiatych rokov stali <strong>na</strong><br />
základe jednotných zásad riadené a zákonom<br />
upravené systémy komplexnej ochrany.<br />
3.1. Územný systém ekologickej stability<br />
(ÚSES)<br />
Roku 1992 sa <strong>na</strong> základe rozhodnutia vlády<br />
stal územný systém ekologickej stability po−<br />
vinnou súčasťou územného plánovania. Pod−<br />
statou systému je stanovenie opatrení, ktorý−<br />
mi sa dajú zabezpečiť minimálne potreby<br />
živočíšnej a rastlinnej ríše. S takýmto cieľom<br />
boli vypracované štátne, regionálne a miestne<br />
koncepcie. Celoštát<strong>na</strong> koncepcia vyz<strong>na</strong>čila 87<br />
biocentier so zvláštnym postavením, z kto−<br />
rých sa viacero <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> južnom Sloven−<br />
sku. Do <strong>na</strong>jvyššej kategórie biocentier biosfé−<br />
rického výz<strong>na</strong>mu boli síce zaradené len<br />
Belanské Tatry, ale už v <strong>na</strong>sledujúcej kategó−<br />
rii biocentier provincionálneho výz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>−<br />
chádzame Muránsku planinu, Zádielsku doli−<br />
nu a Kováčske vrchy. Do kategórie biocentier<br />
<strong>na</strong>dregionálneho výz<strong>na</strong>mu boli zaradené Čí−<br />
čovské mŕtve rameno, Apálska lesostep (pri<br />
Komárne), Čenkovská lesostep (pri Mužli),<br />
Parížske močiare, Kurinec (pri Rimavskej So−<br />
bote), Pohanský hrad (pri Hajnáčke) a zápla−<br />
vová oblasť Latorice. Popri hlavných trasách<br />
pohybu rastlinnej a živočíšnej ríše boli<br />
vyz<strong>na</strong>čené biokoridory. Medzi hlavné bioko−<br />
ridory patrí Du<strong>na</strong>j, Dolný Váh, Dolný Hron,<br />
Latorica a Kováčske vrchy. Z hľadiska ekolo−<br />
gickej stability je <strong>na</strong>jhoršia situácia v okres−<br />
och Du<strong>na</strong>jská Streda, Komárno a Trebišov<br />
(veľmi nízka stabilizačná úroveň), po nich<br />
<strong>na</strong>sledujú okresy Galanta a Nové Zámky<br />
(nízka stabilita), v ďalšej skupine sú okresy<br />
Levice a Košice (stredná stabilita), potom<br />
<strong>na</strong>sleduje okres Veľký Krtíš (vysoká stabilita)<br />
a <strong>na</strong>pokon sú okresy Lučenec, Rimavská<br />
Sobota a Rožňava (mimoriad<strong>na</strong> stabilita).<br />
Súčasťou koncepcie bolo aj vypracovanie<br />
oblastného systému stresových faktorov. Sem<br />
boli zaradené oblasti s poľnohospodárskou<br />
veľkovýrobou a veternou eróziou (Podu<strong>na</strong>jská<br />
níži<strong>na</strong>, Košická kotli<strong>na</strong> a sčasti aj Juhosloven−<br />
ská kotli<strong>na</strong>). Veľká časť hlavných pohybových<br />
trás, ktoré boli oz<strong>na</strong>čené ako antropogénne<br />
migračné prekážky, neprechádzajú cez južné<br />
Slovensko, zaraďuje sa sem len železničná trať<br />
Bratislava – Nové Zámky, kaňon rieky Slaná<br />
a Soroška.<br />
3.2. Systém NATURA 2000<br />
Po vstupe do Európskej únie sa aj <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> začalo budovanie sústavy chráne−<br />
ných území, ktoré sa rozšírilo <strong>na</strong> celé územie<br />
republiky. Uskutočňuje sa to v dvoch líniách.<br />
Zoz<strong>na</strong>m chránených vtáčích území schválila<br />
vláda v decembri 2002. Spomedzi 38 oblastí<br />
16 sa týka južného Slovenska. Druhý zoz<strong>na</strong>m<br />
obsahuje tzv. územia európskeho výz<strong>na</strong>mu.<br />
Návrh ministerstva ochrany životného pros−<br />
tredia obsahuje 384 položiek, ale rokovania<br />
o nich prebiehali ešte aj v prvej polovici roka<br />
<strong>2004</strong>. Na poľnohospodársku činnosť vykoná−<br />
vanú <strong>na</strong> územiach zaradených do siete NA−<br />
TURA 2000 sa uvalia rozličné obmedzenia,<br />
bude však možné žiadať o kompenzáciu z roz−<br />
počtu Únie.<br />
3.3. Posudzovanie vplyvov <strong>na</strong> životné pros−<br />
tredie<br />
Jedným z <strong>na</strong>júčinnejších prostriedkov ochrany<br />
prírody sa stal zákon o posudzovaní vplyvov<br />
<strong>na</strong> životné prostredie z roku 1994. V jeho<br />
zmysle treba v zákonom určených prípadoch<br />
dať odborníkmi posúdiť vplyvy plánovaných<br />
investícií a <strong>na</strong> základe toho príslušné orgány
Change language