Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
06.02.2015 • Views
Share Embed Flag

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
vmek.uz.ua

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

Ochra<strong>na</strong> životného prostredia<br />

395<br />

linstva a biotopu ramenného systému Du<strong>na</strong>ja a<br />

má rozlohu 122,84 km 2 . Oblasť bola roku 1993<br />

zapísaná do evidencie medzinárodne výz<strong>na</strong>m−<br />

ných vod<strong>na</strong>tých oblastí (tzv. Ramsarský doho−<br />

vor). Štruktúru krajiny charakterizuje tok Du−<br />

<strong>na</strong>ja, vedľajších ramien a lužné lesy popri rieke.<br />

Chránená oblasť má päť samostatných čas−<br />

tí. Prvé dve sú pod Bratislavou, tretia je me−<br />

dzi Dobrohošťou a Sapom, štvrtá medzi Sa−<br />

pom a Číčovom a piata sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> Veľ−<br />

kolélskom ostrove pri Zlatnej <strong>na</strong> Ostrove.<br />

2.4.3. Národné prírodné rezervácie<br />

Sú to oblasti s pomerne malou rozlohou, ale<br />

sú prísne chránené.<br />

Parížske močiare<br />

Nachádzajú sa pri Gbelciach <strong>na</strong> rovine popri<br />

potoku Paríž a patria medzi miesta, kde sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>jcennejšie vodné vtáky a zried−<br />

kavé močiarne živočíchy v <strong>na</strong>jväčšom množ−<br />

stve. Ich plocha tvorí 184 hektárov.<br />

Zádielska doli<strong>na</strong><br />

Nachádza sa v Slovenskom krase a je chrá−<br />

nená od roku 1954 (<strong>na</strong>chádza sa tu viac ako<br />

900 druhov rastlín). Roku 1977 bola UNES−<br />

CO−m v rámci programu Človek a biosféra<br />

zaradená medzi medzinárodné biosférické re−<br />

zervácie.<br />

Kováčske vrchy<br />

Územie v katastri obcí Kamenica <strong>na</strong>d Hro−<br />

nom a Chľaba bolo vyhlásené za chránené<br />

roku 1966 v komplexe lesov Burda. Burda je<br />

zložená z vulkanických andezitových hornín,<br />

ktoré tvorí vulkanický prach, popol, piesok a<br />

balvany.<br />

Číčovské mŕtve rameno<br />

Je to <strong>na</strong>jmenej porušené a z prírodovedecké−<br />

ho hľadiska <strong>na</strong>jcennejšie miesto Žitného os−<br />

trova. Hĺbka jazera je 3 metre, ale miestami<br />

dosahuje až 7,5 metrov, vodná plocha má<br />

79,87 hektárov, ochranný pás tvorí 55,25 hek−<br />

tárov. Breh je členený malými polostrovmi a<br />

zálivmi. Cieľom ochrany je zachovanie pô−<br />

vodného stavu rastlinstva a živočíšstva, ktoré<br />

tvorí pozostatky biotopov charakteristických<br />

pre du<strong>na</strong>jské lužné lesy. Najdôležitejšou úlo−<br />

hou je ochra<strong>na</strong> vtáctva.<br />

Ostrov orliaka morského<br />

Je to jeden z ostrovov du<strong>na</strong>jských ramien pri<br />

Gabčíkove, hniezdisko orliaka morského.<br />

Klátovské rameno<br />

Dvadsaťpäť kilometrov dlhé Klátovské rame−<br />

no <strong>na</strong>pája voda presakujúca z Malého Du<strong>na</strong>ja,<br />

ktorý tečie súbežne s ramenom. Výnimočnosť<br />

oblasti predstavujú charakteristické vŕbové<br />

a topoľové lužné lesy a bohaté močiarne a<br />

vodné rastlinstvo. Hniezdi tu 68 druhov vod−<br />

ných a močiarnych vtákov. Zvláštnosťou Klá−<br />

tovského rame<strong>na</strong> je prítomnosť sladkovod−<br />

ných špongióznych drobných živočíchov, kto−<br />

ré poukazujú <strong>na</strong> mieru čistoty vody a vysky−<br />

tujú sa v Európe len tu.<br />

Marcelovské pieskové duny<br />

Hodnotu 4,5 hektárového územia tvoria pies−<br />

komilné a teplomilné rastliny a hmyz.<br />

Veľkolélský ostrov<br />

Chránené územie s rozlohou 9,14 hektárov sa<br />

<strong>na</strong>chádza v chránenej krajinnej oblasti du<strong>na</strong>j−<br />

ských lužných lesov, vzniklo medzi Du<strong>na</strong>jom<br />

a jeho mŕtvym ramenom, veľká časť jeho úze−<br />

mia sa <strong>na</strong>chádza v záplavovej oblasti. Cieľom<br />

ochrany je zachovať pozostatky lužných le−<br />

sov. Druhou zaujímavosťou územia je chráne−<br />

né územie dropov, ktoré však bolo roku 1996<br />

z pôvodných 5658 hektárov zredukované <strong>na</strong><br />

901 hektárov.<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!