06.02.2015 Views

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

394<br />

Lajos Tuba<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />

mi kovmi zaz<strong>na</strong>menávame len v okolí<br />

Domice, rizikové sú však mestá Bratislava,<br />

Levice, okolie Šiah, Rožňavská kotli<strong>na</strong><br />

a z<strong>na</strong>čná časť Medzibodrožia.<br />

2. 4. Ochra<strong>na</strong> prírody<br />

Najosvedčenejšou formou ochrany živej prí−<br />

rody je vytváranie oblastí s rozličnými stup−<br />

ňami ochrany. Z takéhoto hľadiska majú <strong>na</strong>j−<br />

väčší výz<strong>na</strong>m národné parky, chránené kra−<br />

jinné oblasti a rezervácie národnej ochrany<br />

prírody. V súvislosti so vstupom do<br />

Európskej únie sa aj u nás začalo vytváranie<br />

siete NATURA 2000.<br />

2.4.1. Národné parky<br />

Pred rokom <strong>1989</strong> bol <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong><br />

do tejto kategórie ochrany zaradený len<br />

Slovenský kras, roku 1997 pribudol aj<br />

Muránsky kras.<br />

Národný park Slovenský kras<br />

Za národný park bol vyhlásený roku 1973,<br />

jeho rozloha činí 346,11 km 2 , jeho ochranné<br />

pásmo má 117,42 km 2 . Veľkú časť tvoria<br />

vápencové skaly pochádzajúce z triasového<br />

obdobia. 500 – 600 m vysoké vyvýšeniny<br />

planinového charakteru sa striedajú s kraso−<br />

vými tiesňavami a širokými riečnymi údolia−<br />

mi. Zo Silickej planiny, ktorá tvorí ústrednú<br />

časť krasu, vyčleňuje rieka Bodva <strong>na</strong> juhový−<br />

chode kras pri obci Szalon<strong>na</strong> (Maďarsko,<br />

Szalon<strong>na</strong>−karszt), kým <strong>na</strong> severozápade z nej<br />

rieka Slaná oddeľuje Plešiveckú planinu. Ro−<br />

ku 1995 bola jaskyňa Aggtelek – Domica<br />

zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.<br />

V Slovenskom krase je v súčasnosti známych<br />

712 jaskýň. Vďaka svojím kvapľovým útva−<br />

rom je <strong>na</strong>jznámejší jaskyňový systém Baradla<br />

– Domica, ktorý je svojou dĺžkou 25 km jed−<br />

nou z <strong>na</strong>jdlhších kvapľových jaskýň v mier−<br />

nom pásme (<strong>na</strong> slovenskej strane sa <strong>na</strong>chádza<br />

jeho 5,6 km dlhá časť s názvom Jaskyňa<br />

Domica).<br />

Národný park Muránska plani<strong>na</strong><br />

Územie národného parku tvorí 203,18 km 2 ,<br />

ochranné pásmo má 216,98 km 2 . Je súčasťou<br />

Moldavsko−gemerského krasu, po Slovenskom<br />

krase je to druhá <strong>na</strong>jcharakteristickejšia kra−<br />

sová plani<strong>na</strong> Slovenska. Jadrom národného<br />

parku je vápencová tabuľa Muránskej planiny,<br />

ktorá sa vypí<strong>na</strong> niekoľko sto metrov <strong>na</strong>d svoje<br />

okolie.<br />

2.4.2. Chránené krajinné oblasti<br />

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovi<strong>na</strong><br />

Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slo−<br />

venska pozdĺž maďarských hraníc, jej rozloha<br />

je 167,71 km 2 , za chránenú oblasť bola vyhlá−<br />

sená roku <strong>1989</strong>.<br />

Cerová vrchovi<strong>na</strong> sa svojím mladým vul−<br />

kanickým charakterom výrazne líši od ostat−<br />

ných pohorí Slovenska. Bazaltová vulkanická<br />

činnosť z obdobia od 5 miliónov do 1 milió−<br />

<strong>na</strong> rokov vytvorila charakteristické čadičové<br />

kužele, vulkanické komíny, lávové korytá<br />

(Šomoška, Roháč, Hajnáčka). Jej dva <strong>na</strong>jvyš−<br />

šie vrchy však tvorí geologicky starší, 13<br />

milión rokov starý andezit. Na okrajových<br />

vrchoch bazaltovej oblasti bolo postavených<br />

viacero hradov (Fiľakovo, Šomoška, Šiator,<br />

Soví hrad a Hajnáčka).<br />

Chránená krajinná oblasť Latorica<br />

Zo 7000 hektárovej rozlohy chránenej krajin−<br />

nej oblasti, ktorá bola vytvorená roku 1990,<br />

sa asi 80 % <strong>na</strong>chádza v Medzibodroží. Lužné<br />

lesy, vodné a močiarne rastlinstvo, záplavové<br />

oblasti rieky Latorica a jej ramien a pieskové<br />

duny dávajú Latorickej rovine osobitý, neo−<br />

pakovateľný charakter.<br />

Chránená krajinná oblasť Du<strong>na</strong>jské luhy<br />

Bola vytvorená roku 1998 z dôvodu ochrany<br />

výnimočných prírodných hodnôt, lesného, vod−<br />

ného, močiarneho, lúčneho a piesoč<strong>na</strong>tého rast−

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!