Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Ochrana životného prostredia
393
Tabuľka 5
Znečistenie riek južného Slovenska
tomnosti apolárnych extrahovateľných zlúče−
nín bolo 65 % vzoriek zaradených do najhor−
šej, V. kategórie. V roku 2002 sa situácia
mierne zlepšila, už len 55,5 % vzoriek bolo
nadpriemerne znečistených.
Čo sa týka podzemných vôd, množstvo
vyprodukovateľnej vody predstavuje v celo−
štátnom meradle 76 109 litrov za sekundu,
z toho 24 825 litrov pripadá na podzemnú
zásobáreň pod Žitným ostrovom. Spotreba sa
od roku 1990 postupne znižuje. Spotreba
13 013 litrov v roku 2002 bola o 2,8 % niž−
šia ako predchádzajúci rok. Kvôli znečisteniu
podzemných vôd majú v zásobovaní obyva−
teľstva pitnou vodou najväčšiu úlohu diaľkové
vodovody. V predchádzajúcom desaťročí zaz−
namenal najväčší rozvoj vodovod vychádzajú−
ci z gabčíkovského vodného zdroja, ktorý už
v súčasnosti zásobuje pitnou vodou okolie
Levíc. Keďže oblasť medzi Levicami a Ri−
mavskou Sobotou patrí z pohľadu zásob pod−
zemných vôd medzi regióny s najhoršou situ−
áciou (použiteľné zásoby menej ako 0,5 litrov
vody za sekundu), má veľký význam vládou
schválený projekt ISPA z roku 2003, ktorý
bude prostredníctvom diaľkového vodovodu
zabezpečovať zásobovanie pitnou vodou
regiónu na juh od Veľkého Krtíša. Z hľadiska
rozvodnej siete pitnej vody je južné Sloven−
sko v celoštátnom porovnaní v zlej situácii.
Kým celoštátny ukazovateľ zásobovania oby−
vateľstva pitnou vodou prostredníctvom vodo−
vodnej siete predstavuje 83 %, v južných re−
giónoch je tento ukazovateľ vyšší ako 80 %
len v okresoch Galanta, Nové Zámky a Šaľa.
V okresoch Veľký Krtíš, Rimavská Sobota,
Košice a Trebišov je tento podiel 50 – 70 %.
Ešte horšia je situácia v oblasti kanalizácie.
V porovnaní s celoštátnym pokrytím cca 55 %
nedosahuje tento ukazovateľ v okresoch
Komárno, Košice a Trebišov ani 30 %. Navy−
še, na južnom Slovensku nie je ani jediný
okres, kde by podiel obyvateľstva pripojeného
na kanalizáciu presiahol 50 %.
2.3. Pôda
X = znečistené
Nakoľko dobré úrodné pôdy sa väčšinou na−
chádzajú v južných oblastiach republiky, je
veľmi dôležité sledovanie ohrozenia pôdy.
Najväčšie nebezpečenstvo znamená veterná
erózia v strednom pásme Žitného ostrova, na
osi Trnava – Štúrovo, v južnej časti údolia
Hornádu a v Medzibodroží. Vodná erózia zas
predstavuje problém od dolného toku Ipľa až
po údolie Slanej. Vážnejšie znečistenie ťažký−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.