Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
390<br />
Lajos Tuba<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
čením prístupových rokovaní ukončila, v ďal−<br />
šej fáze <strong>na</strong>sleduje plnenie zistených úloh pre−<br />
chodného obdobia a preberanie nového práv−<br />
neho materiálu únie.<br />
Ochra<strong>na</strong> životného prostredia charakteri−<br />
zuje stav prostredia opisom jeho zložiek,<br />
v prvom rade ovzdušia, vody, pôdy, geolo−<br />
gického podkladu a živej prírody. Z tohto<br />
pohľadu je situácia <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong><br />
<strong>na</strong>sledovná:<br />
1.2. Práv<strong>na</strong> úprava<br />
V procese tvorby demokratickej štátnej správy<br />
začiatkom deväťdesiatych rokov vznikli <strong>na</strong> fe−<br />
derálnej ako aj slovenskej republikovej úrovni<br />
komisie <strong>na</strong> ochranu životného prostredia. Ko−<br />
misie boli vybavené kompetenciami ústrednej<br />
štátnej správy, ale vtedajšia politická moc<br />
chcela zvoleným názvom zdôrazniť interdiscip−<br />
linárny charakter ochrany životného prostredia.<br />
Roku 1993, po osamostatnení Slovenskej re−<br />
publiky sa komisia transformovala <strong>na</strong> minis−<br />
terstvo životného prostredia. Aj nižšie úrovne<br />
verejnej správy ochrany životného prostredia<br />
prešli pohnutým vývojom. Začiatkom deväťde−<br />
siatych rokov boli zriadené orgány životného<br />
prostredia až po obvodnú úroveň, tieto boli<br />
potom počas reorganizácie verejnej správy<br />
roku 1996 zrušené a ich kompetencie prevzali<br />
okresné úrady patriace pod ministerstvo vnút−<br />
ra. Počas ďalšej reorganizácie roku 2002 veľká<br />
časť kompetencií prešla k samosprávam a od<br />
roku <strong>2004</strong> uplatňuje kompetencie verejnej<br />
správy znova sieť samostatných úradov ochra−<br />
ny životného prostredia. Popritom sa po roku<br />
<strong>1989</strong> vybudovala sieť Slovenskej agentúry<br />
ochrany životného prostredia, Slovenskej envi−<br />
ronmentálnej agentúry a Slovenského dozoru<br />
ochrany životného prostredia.<br />
Na tvorbu zákonov mal vždy vplyv vývoj<br />
<strong>na</strong> medzinárodnej scéne: v prvej polovici<br />
deväťdesiatych rokov to bolo prevzatie zásad<br />
trvalo udržateľného rozvoja, ktoré odporúčala<br />
konferencia v Rio de Janeiro, koncom desaťro−<br />
čia zas prevzatie právneho materiálu Európskej<br />
únie. Vo februári <strong>2004</strong> existovalo v 13 odbor−<br />
ných oblastiach 147 platných právnych noriem<br />
ochrany životného prostredia. Najviac (47) ich<br />
bolo v oblasti ochrany prírody.<br />
2. ZLOŽKY PROSTREDIA<br />
Najlepšou metódou pre popis stavu prostredia<br />
je charakteristika jeho jednotlivých zložiek.<br />
V tomto zmysle skúma environmentalistika<br />
predovšetkým tie vplyvy, ktoré pôsobia <strong>na</strong><br />
ovzdušie, vodu, pôdu a <strong>na</strong> živú prírodu.<br />
2.1. Ovzdušie<br />
Faktory znečistenia ovzdušia sú rôzne.<br />
Hlavné skupiny znečisťujúcich látok sú tuhé<br />
častice, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľ−<br />
<strong>na</strong>tý a organické prchavé zlúčeniny (hlavne<br />
uhľovodík a aldehydy, VOC). Regionál<strong>na</strong><br />
syntéza, vypracovaná Slovenskou agentúrou<br />
životného prostredia, počítala s <strong>na</strong>sledujúcimi<br />
hraničnými hodnotami znečistenia:<br />
– tuhé častice 35 mikrogramov/m 3<br />
– oxid siričitý 15 mikrogramov/m 3<br />
– oxidy dusíka 10 mikrogramov/m 3<br />
– oxid uhoľ<strong>na</strong>tý 810 mikrogramov/m 3<br />
– prchavé organické<br />
látky (VOC) 0,2 mikrogramov/m 3<br />
Na základe týchto ukazovateľov boli <strong>na</strong> juž−<br />
nom <strong>Slovensku</strong> do kategórie <strong>na</strong>jviac znečiste−<br />
ných oblastí, kde znečistenie aspoň v štyroch<br />
kategóriách prekračuje udané hraničné hodno−<br />
ty, zaradené údolie Hornádu <strong>na</strong> juh od Košíc<br />
a okolie Galanty a Šale. Za silne znečistenú<br />
oblasť (aspoň v troch ukazovateľoch sú hranič−<br />
né hodnoty prekročené) sa považuje Bratislava,<br />
Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava a o−<br />
kolie ako aj Veľké Kapušany. Podľa údajov<br />
z roku 2001 sú <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>me priemyselných<br />
podnikov spôsobujúcich <strong>na</strong>jväčšie znečistenie<br />
<strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong> <strong>na</strong>sledovné: Slov<strong>na</strong>ft<br />
Bratislava, Eastern Sugar Slovensko (predtým<br />
Juhocukor) Du<strong>na</strong>jská Streda, Duslo Šaľa, Ce−<br />
mentáreň Glassner Žirany, Slovenské plynárne<br />
(Ivánka pri Nitre, Veľké Zlievce, Jablonov <strong>na</strong>d
Change language