Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
39<br />
okruhu zástancov uvedených strategických<br />
postojov, jasné vymedzenie sa jednotlivých<br />
skupín, ktoré aj <strong>na</strong> základe historických skú−<br />
seností dospeli k hlásaniu rozdielnych názo−<br />
rov a akčných programov – to všetko bolo<br />
ovplyvnené aj generačnými faktormi. S istým<br />
rizikom zovšeobecnenia by sme mohli prijať<br />
bádateľské konštatovanie, že protagonisti roku<br />
1968 sa väčšinou pridali k Spolužitiu, kým z<br />
mladých odborníkov, ktorí sa zapojili do opo−<br />
zičnej činnosti už pred rokom <strong>1989</strong>, sa kon−<br />
štituovalo – až <strong>na</strong> malé výnimky – vedenie<br />
MNI. 49<br />
Všeobecne sa predpokladalo, že Miklós<br />
Duray, ktorý sa v decembri vrátil z pobytu v<br />
zahraničí, sa bude politicky angažovať v<br />
rámci MNI. Očakávania sa aj splnili do tej<br />
miery, že prijal ponuku MNI <strong>na</strong> obsadenie<br />
postu podpredsedu federálnej vlády, resp.<br />
počas januárových kooptácií prijal poslanecký<br />
mandát do Federálneho zhromaždenia. 50 Na<br />
Durayho mali, podľa jeho vlastných slov, roz−<br />
hodujúci vplyv udalosti 9. decembra, keď sa<br />
jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong>priek predchádzajúcim dohodám<br />
predsa len nestal členom pražskej vlády, 51<br />
a <strong>na</strong> druhej strane v ňom zanechali záporné<br />
dojmy rozhovory s budúcimi ministrami<br />
o budúcom politickom usporiadaní štátu. „Z<br />
ich slov a predstáv mi bolo jasné, že sú<br />
zástancami rigidne etatistickej politiky budo−<br />
vanej <strong>na</strong> systéme politických strán. Z toho<br />
som vtedy – <strong>na</strong> čom trvám dodnes – usúdil,<br />
že ak chcú národnostné menšiny uskutočňo−<br />
vať vlastnú, samostatnú politiku, musia si<br />
založiť vlastnú, samostatnú stranu. Ďalej som<br />
si uvedomil aj to, že československá politika,<br />
ktorej stredobodom je štát – takisto ako poli−<br />
tika, ktorej stredobodom je národ – je tradič−<br />
ne protimenšinová, v lepšom prípade je to<br />
politika nevšímajúca si menšiny. [...] Ak teda<br />
chceme v budúcnosti vyvíjať reálnu politickú<br />
činnosť a <strong>na</strong>ším úmyslom nemá byť len budo−<br />
vanie individuálnych kariér, nebude platiť šaš−<br />
kovanie tých, čo sa priživujú pri moci, ani<br />
ochota ku kompromisom tých, čo večne<br />
vzhliadajú <strong>na</strong>hor smerom k autoritám, ani<br />
provlád<strong>na</strong> póza, ani populistické správanie<br />
balansujúce <strong>na</strong> hranici politiky a amatérskej<br />
politickej kultúry. Politiku musíme robiť tvrdo<br />
a jednoz<strong>na</strong>čne.“ 52 Druhou východiskovou<br />
tézou pri zakladaní Spolužitia bola koncepcia<br />
neidelogickosti hnutia. „Ideológia“ neideolo−<br />
gického hnutia slúžila <strong>na</strong> mobilizáciu voličov:<br />
stranu, ktorá sa neviaže <strong>na</strong> žiadny z moder−<br />
ných politických smerov, môže podporovať<br />
ktokoľvek. Odmietnutím prihlásenia sa ku<br />
konkrétnej politickej ideológii sa zároveň<br />
posilňoval názor, podľa ktorého <strong>na</strong> riešenie<br />
problémov menšín existuje len jed<strong>na</strong> správ<strong>na</strong><br />
odpoveď – diferenciácia podľa ideológií je<br />
tým pádom apriórne nezmyselná. Počiatočná<br />
politická prax Spolužitia potvrdila, že v sku−<br />
točnosti nemalo v úmysle fungovať ako<br />
moderná politická stra<strong>na</strong>, ale ako akási pre−<br />
ssure group (nátlaková skupi<strong>na</strong>). Treba dodať,<br />
že presadzovanie skupinových záujmov v<br />
politike ako prvoradý cieľ si stanovilo len pre<br />
seba, resp. pre menšinové strany. Neexistuje<br />
žiaden dokument, v ktorom by hnutie čo i len<br />
v náz<strong>na</strong>koch <strong>na</strong>črtlo nejakú všeobecnú korpo−<br />
ratívnu koncepciu ako ideál.<br />
Durayho interpretácia udalostí svedčí aj o<br />
tom, že nevidel dôvod <strong>na</strong> zmenu svojho pre−<br />
došlého názoru. Slovenskú spoločnosť a poli−<br />
tickú elitu považoval za homogénnu masu a<br />
neskúmal, či za nesúhlasom s jednotlivými<br />
maďarskými názormi a požiadavkami môžu<br />
byť aj iné dôvody ako <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmus. To, že<br />
veľká časť maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
bola prístupná k takýmto generalizáciám,<br />
malo okrem skutočne pretrpených krívd aj iné<br />
príčiny. Jednou z nich bol aj vplyv Maďarskej<br />
televízie. Niekoľkí prominentní reportéri a<br />
moderátori štátno−straníckej televízie, hľada−<br />
júc si nový priestor v prostredí postupných<br />
zmien, ktoré vtedy v Maďarsku prebiehali už<br />
viac než rok, zrazu „objavili“ maďarské men−<br />
šiny žijúce v susedných štátoch. To, samo<br />
o sebe, by ešte bolo vítaným počinom.<br />
Prostredníctvom týchto spravodajcov sa však<br />
aj za hranicami rozšíril pohľad, ktorý <strong>na</strong>zerá<br />
<strong>na</strong> dejiny menšín ako <strong>na</strong> dejiny sústavného<br />
utrpenia, k čomu prispôsobuje aj svoju rétori−<br />
ku; obzvlášť populárnym sa stalo oz<strong>na</strong>čenie<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language