Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

LAJOS TUBA
OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Kľúčové slová: trvalo udržateľný rozvoj; činitele prostredia; ochrana prírody; znečistené regióny; Vodné
dielo Gabčíkovo, atómová elektráreň Mochovce; znečistenie prostredia sovietskou armádou.
1. ÚVOD
1.1. Trvalo udržateľný rozvoj
Určujúcim prostredím fyzickej existencie člo−
veka, jeho duševného a spoločenského rozvo−
ja je prostredie živej prírody, biosféra.
Rozvojom civilizácie sa menili podmienky
života, zmenšovali sa disponibilné zásoby.
Tento proces sa obzvlášť zrýchlil v našej
dobe, keď je priemysel – pod dvojitým tlakom
rastúcej populácie a zvyšovania životnej úrov−
ne –, nútený spracovávať obrovské množstvo
surovín a uspokojovať vzrastajúcu spotrebu
energie. Vedľajšie produkty týchto procesov
nie sú ani vzhľadom na parametre Zeme zane−
dbateľné. Uvedomenie si týchto faktov viedlo
v druhej polovici osemdesiatych rokov
k vypracovaniu tzv. zásad trvalo udržateľného
rozvoja. Roku 1992 sa k nim oficiálne pri−
hlásili aj hlavy štátov a vlád, ktoré sa zúčast−
nili Konferencie OSN o životnom prostredí
a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro. Na
konferencii sa zrodili tri dôležité dokumenty.
Deklarácia o životnom prostredí a rozvoji
rozširuje Montrealský protokol o látkach
porušujúcich ozónovú vrstvu z roku 1987 aj
o niektoré plyny, významné z pohľadu ochra−
ny klímy, Agenda 21 je komplexný akčný
program, v ktorom sa inštitucionálna štruktú−
ra trvalo udržateľného rozvoja po prvý krát
usporiadala do uceleného systému vo sveto−
vom meradle. Tretím dokumentom je
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
(UNFCC). Po konferencii v Rio de Janeiro
nasledovalo päť rokov rokovaní, kým sa roku
1997 v Kjóte zrodila prvá obsiahla dohoda
o znížení emisií skleníkových plynov
(Kjótsky protokol) , ktorá však dodnes nie je
platná kvôli zdržanlivému postoju niektorých
mimoeurópskych krajín, predovšetkým USA.
O desať rokov neskoršie, roku 2002, zorgani−
zovala OSN v Johannesburgu pod názvom
RIO + 10 Svetový summit o trvalo udržateľ−
nom rozvoji. Podľa oficiálnych hodnotení s
jeho výsledkami neboli spokojné ani zúčast−
nené vlády a aj Európska únia vyjadrila skla−
manie. Prítomní sa dokázali dohodnúť len na
niekoľkých konkrétnych úlohách a termínoch.
V rámci zavedenia akčného programu
Agenda 21 na Slovensku prijala Národná rada
roku 2001, po viacročnej príprave, Národnú
stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj. Jej
zámerom bolo hľadať možnosti zosúladenia
ekonomických, sociálnych a environmentál−
nych hľadísk rozvoja spoločnosti pri špecifi−
kovaní požiadaviek a potrieb ich inštitucio−
nálneho zabezpečenia. Z tohto pohľadu sa ako
najefektívnejší inštrument ukázal zákon číslo
391/2000 o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Zákon ukladá povinnosť skúmať
vplyvy na prostredie pred realizáciou každej
vážnejšej hospodárskej a infraštrukturálnej
investície, ba to isté sa musí vykonať aj pri
vypracovaní odvetvových koncepcií strategic−
kého charakteru.
Vývoj domácej legislatívy súvisiacej
s ochranou životného prostredia je od polovi−
ce deväťdesiatych rokov určovaný okrem zoh−
ľadnenia zásad trvalo udržateľného rozvoja aj
požiadavkou právnej harmonizácie s aquis
communautaire Európskej únie. Tá sa ukon−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.