Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
38 Eleonóra Sándor<br />
viteľom jednotlivých menšín, aby sa vyjadrili<br />
k národnostným problémom zo svojho uhla<br />
pohľadu. Jedným z diskutujúcich bol aj<br />
Sándor (Alexander) Varga, podpredseda slo−<br />
venskej vlády za VPN – MNI, menovaný do<br />
funkcie 12. decembra <strong>1989</strong>. Slovenskú verej−<br />
nosť relácia podľa dobových správ šokovala,<br />
rozhorčené listy čitateľov a telefonáty poslu−<br />
cháčov podnietili rov<strong>na</strong>ko chabo zorientova−<br />
ných novinárov k publikovaniu netrpezlivých<br />
protimaďarských článkov. Maďarskú verej−<br />
nosť, ktorá je vždy veľmi citlivá <strong>na</strong> problém<br />
situácie národnostného školstva, hlboko pobú−<br />
rila koncepcia školskej politiky <strong>na</strong> zmiešanom<br />
území, spájaná s menom ministra školstva<br />
Ladislava Kováča. 42 Išlo <strong>na</strong>jmä o tú časť<br />
zmienenej koncepcie, ktorá sa vzťahovala <strong>na</strong><br />
vlasteneckú výchovu a <strong>na</strong> zákaz rozdelenia<br />
školských zariadení, ktoré sú pod spoločnou<br />
správou. 43 Pri príležitosti vymenovania vedú−<br />
cich pracovníkov miestnej štátnej správy sa v<br />
polovici februára ko<strong>na</strong>la v Nových Zámkoch<br />
protimaďarská demonštrácia. Od tej doby sa<br />
každoročne organizujú zhromaždenia sloven−<br />
ských „národných síl“ z južného Slovenska v<br />
Šuranoch – vtedy to boli konkrétne Matica<br />
slovenská a Zväz slovenských učiteľov. VPN<br />
sa márne s<strong>na</strong>žila postaviť proti týmto tenden−<br />
ciám, nebolo jej nič platné, že národnostnú<br />
otázku zahrnula do svojho programu: 44 maďar−<br />
ská verejná mienka to neocenila a slovenskí<br />
extrémisti sa zas usilovali vykresliť VPN ako<br />
zradcu národa. 45<br />
Napätie <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong>, aspoň<br />
podľa interpretácie tlačených a elektronických<br />
médií, <strong>na</strong>dobudlo také rozmery, že sa sloven−<br />
ská vláda rozhodla zvolať <strong>na</strong> 6. marca výjaz−<br />
dové zasadnutie v Komárne, <strong>na</strong> ktoré pozva−<br />
la aj predsedov okresných národných výborov<br />
a predstaviteľov Matice slovenskej, VPN,<br />
Csemadoku, MNI a Spolužitia. Predseda vlá−<br />
dy Milan Čič sa síce <strong>na</strong> zasadnutí vo svojom<br />
príhovore s<strong>na</strong>žil lavírovať medzi slovenskými<br />
a maďarskými požiadavkami tak, že raz kriti−<br />
zoval extrémistov jednej, potom druhej stra−<br />
ny. Vo viacerých čiastkových otázkach však<br />
uz<strong>na</strong>l chyby predošlej národnostnej politiky a<br />
usiloval sa <strong>na</strong>črtnúť riešenia, alebo aspoň také<br />
opatrenia, ktoré by boli pre slovenskú vládu<br />
akceptovateľné. Jeho návrhy však vychádzali<br />
z vtedajšej právnej situácie a nedávali odpo−<br />
vede <strong>na</strong> to, akú národnostnú politiku mieni<br />
vláda uskutočňovať v podmienkach pluralitnej<br />
demokracie a trhového hospodárstva. 46 (Na<br />
<strong>na</strong>sledujúcom zasadaní vlády 28. marca, ktoré<br />
bolo venované národnostným otázkam, vy−<br />
svitlo, že petície Slovákov z južného Sloven−<br />
ska sú výsledkom činnosti jedinej malej sku−<br />
piny a nemožno z nich vyvodzovať ďaleko−<br />
siahle závery o skutočnej miere slovensko−<br />
maďarského <strong>na</strong>pätia. 47 )<br />
6. STRANY A STRATÉGIE<br />
Predstavitelia národnostných menšín, ktorí sa<br />
v čase revolučných zmien zapojili do verej−<br />
ného života, stáli pred rozličnými dilemami.<br />
Krátko po prvých slobodných voľbách, hod−<br />
notiac situáciu v postkomunistických kraji−<br />
nách, zhrnul tieto dilemy (maďarský polito−<br />
lóg) István Schlett takto: „»Liberáli« právom<br />
poukazujú <strong>na</strong> to, že výrazná prezentácia<br />
národnostno−menšinových snáh nepriamo<br />
podporuje antidemokratické sily vo vnútri<br />
väčšiny, s obľubou sa uchyľujúce k <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>−<br />
listickým argumentom – (takýto postoj) teda<br />
sťažuje, prípadne môže aj znemožniť zrod<br />
demokratických inštitúcií a demokratickej<br />
politickej kultúry, ktorých etablovaním sa pri−<br />
tom vytvárajú priaznivé podmienky aj pre<br />
rozvoj národnostných menšín. »Kolektivisti«<br />
zas dokážu vymenovať rad nemenej pádnych<br />
dôvodov potvrdzujúcich, že nádej <strong>na</strong> úspech<br />
– pri veľkej tvárnosti vznikajúcich štruktúr –<br />
spočíva jedine v rýchlom a ráznom ko<strong>na</strong>ní,<br />
veď v chápaní demokracie väčšiny, a to aj u<br />
<strong>na</strong>jzapálenejších zástancov radikálnej zmeny<br />
zriadenia, je len veľmi málo náz<strong>na</strong>kov ochoty<br />
priz<strong>na</strong>ť menšinám kolektívne práva, či už<br />
teraz, alebo kedykoľvek v budúcnosti.“ 48<br />
Na <strong>Slovensku</strong> sa teda po 17. novembri<br />
<strong>1989</strong> <strong>na</strong>šli stúpenci oboch – podľa Schletta<br />
rovnocenných – možností. Formovanie sa
Change language