Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

376 Peter Pažitný
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
giónov budeme hodnotiť tri hlavné príčiny smr−
ti (srdcovocievne choroby, nádory a diabetes).
4.1. Stredná dĺžka života
Zdravotný systém ovplyvňuje len 1 / 4 zdravot−
ného stavu obyvateľstva. Za zvyšok (teda
3
/ 4 !!!) sú zodpovedné genetika, životné pros−
tredie a životný štýl – stravovanie, fajčenie a
pod. (Lalonde, 1974). 16 Tento fakt dokumen−
tujú aj údaje zo Slovenska, keď pri jednom
univerzálnom systéme zdravotníctva je me−
dziregionálna stredná dĺžka života štatisticky
významne odlišná.
Z hľadiska strednej dĺžky života je na tom
najlepšie okres Bratislava 4 (najvyšší vek
dožitia mužov – 72,2 roka) a okres Liptovský
Mikuláš (najvyšší vek dožitia žien – 79,2
roka). Úplne najhorší je okres Krupina, ktorý
pri oboch rodoch dosahuje najnižší vek doži−
tia (muži – 64,6, ženy – 74,9).
Okrem dvoch okresov (Košice−mesto a
Poltár) leží stredná dĺžka života južných regió−
nov medzi Krupinou a priemerom Slovenska
(graf 2). Dokumentuje to fakt, že zdravotný
stav obyvateľov južných regiónov ako celku
nie je v porovnaní s priemerom SR uspokoji−
vý a že existuje relatívne veľká medzera stred−
nej dĺžky života – pri ženách 0,8 roka a pri
mužoch dokonca až 1,1 roka (tabuľka 4).
4.2. Štandardizovaná miera úmrtnosti
(SDR) 17
Nižšia úroveň strednej dĺžky života veľmi úzko
súvisí s vyššou mierou úmrtnosti pri chorobách
Tabuľka 4
Stredná dĺžka života pri narodení v okresoch Slovenskej republiky podľa pohlavia za obdo−
bie rokov 1996 – 2000
Zdroj: Kalkulácie M.E.S.A. 10 na základe údajov ŠÚ SR.