Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
06.02.2015 • Views
Share Embed Flag

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
vmek.uz.ua

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva južných regiónov<br />

375<br />

poriadku máme prebytok dopytu, pri prebyt−<br />

ku ponuky, pričom obidva faktory zdravot−<br />

níckeho trhu vo fi<strong>na</strong>nčnom vyjadrení prevy−<br />

šujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú<br />

dvojitý tlak (pozri bližšie Evans, 2001): 15<br />

Ponuka > Fi<strong>na</strong>nčné zdroje < Dopyt<br />

V systéme obmedzených zdrojov je nevy−<br />

hnutné stanoviť spoločenské priority, teda<br />

ktoré choroby sa budú fi<strong>na</strong>ncovať plne a ktoré<br />

len čiastočne. Tento proces vymedzovania je<br />

veľmi ťažký po politickej, technickej a etickej<br />

stránke, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> prítomnosť veľkého počtu<br />

záujmových skupín v systéme.<br />

Slovenská reforma podporuje princíp soli−<br />

darity vyjadrený spoločenskou mierou závaž−<br />

nosti ochorenia – tzv. priority list. Zároveň<br />

rešpektuje priority dané občanmi. V prípad−<br />

ných posunoch posúva niektoré dôležité cho−<br />

roby smerom <strong>na</strong>hor, do tzv. národného zoz<strong>na</strong>−<br />

mu priorít (<strong>na</strong>pr. infekčné ochorenia, či nie−<br />

ktoré gynekologické zákroky).<br />

Priority sa určujú ako pozitívny zoz<strong>na</strong>m<br />

diagnóz zoradených podľa miery závažnosti,<br />

spoločenskej priority, či fi<strong>na</strong>nčnej náročnosti<br />

– tzv. národný zoz<strong>na</strong>m priorít. Zoz<strong>na</strong>m je v<br />

určitom bode preťatý čiarou a pri diagnózach<br />

„pod čiarou” môžeme uvažovať so spoluúčas−<br />

ťou občanov. Spravodlivosť tohto systému je<br />

daná tým, že pre rov<strong>na</strong>kú potrebu garantuje<br />

rov<strong>na</strong>kú starostlivosť a zároveň pre nerov<strong>na</strong>−<br />

kú potrebu zabezpečuje nerov<strong>na</strong>kú starostli−<br />

vosť. Je vysoko solidárny s chronickými, fi−<br />

<strong>na</strong>nčne náročnými a nepoistiteľnými ochore−<br />

niami. Naopak, v tzv. ľahších diagnózach pre−<br />

náša určitú mieru fi<strong>na</strong>nčnej spoluzodpoved−<br />

nosti priamo <strong>na</strong> pacienta.<br />

4. OBYVATEĽSTVO JUŽNÝCH REGIÓ−<br />

NOV MÁ JEDNOZNAČNE HORŠÍ<br />

ZDRAVOTNÝ STAV AKO PRIEMER<br />

SLOVENSKA<br />

Hodnotenie zdravotného stavu populácie tzv.<br />

južných regiónov sa opiera o údaje Ústavu<br />

zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIŠ),<br />

pričom pri ich interpretácii sa budeme musieť<br />

vyrov<strong>na</strong>ť predovšetkým so zmenou územno−<br />

správneho členenia od 1. 1. 1996. Z pôvod−<br />

ných 38 okresov bolo vytvorených 79 nových<br />

okresov, pričom za tzv. južné regióny pova−<br />

žujeme tie, ktoré majú (alebo mali) spoločnú<br />

hranicu s Maďarskom a majú štatisticky výz−<br />

<strong>na</strong>mné zastúpenie maďarskej menšiny.<br />

Aj keď vo veľkej miere sa zme<strong>na</strong> väčšiny<br />

južných regiónov nedotkla, predsa existujú<br />

určité okresy, kde sú zmeny výrazné. Pre lep−<br />

šiu orientáciu a časovú porov<strong>na</strong>teľnosť údajov<br />

preto <strong>na</strong>vrhujeme <strong>na</strong>sledovný prevodový mos−<br />

tík (tabuľka 3), ktorý síce nedokáže zachytiť<br />

všetky detailné zmeny, ale vo veľkej miere<br />

zodpovedá kritériu porov<strong>na</strong>teľnosti dát spred<br />

roka 1996 a po roku 1996.<br />

Tabuľka 3<br />

Prevodový mostík tzv. južných regiónov<br />

medzi jednotlivými okresmi pred a po<br />

zmene administratívneho členenia<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Zdroj: M.E.S.A. 10.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Zdravotný stav obyvateľstva budeme hodnotiť<br />

podľa dvoch základných kritérií. Prvým je<br />

stredná dĺžka života, ktorá vyjadruje očakáva−<br />

nie, koľko rokov bude novorodenec žiť. Dru−<br />

hým je štandardizovaná miera úmrtnosti, ktorá<br />

vyjadruje mieru úmrtnosti upravenú <strong>na</strong> štan−<br />

dardnú vekovú štruktúru. V prípade južných re−<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!