Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

PETER PAŽITNÝ
ZDRAVOTNÍCTVO A ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽ−
STVA JUŽNÝCH REGIÓNOV 1
Kľúčové slová: stredná dlžka života, štandardizovaná miera úmrtnosti, zdravotný stav obyvateľstvo južných
regiónov, reforma zdravotníctva.
1. ÚVOD. RAST STREDNEJ DĹŽKY
ŽIVOTA NIE JE DÔSLEDKOM ZMENY
ŠTRUKTÚRY PONUKY POSKYTOVA−
TEĽOV
Zdravotná politika by mala byť zameraná na
dosiahnutie troch základných cieľov: (1) zlep−
šovanie zdravotného stavu populácie, (2) zvy−
šovanie akcieschopnosti zdravotného systému
zodpovedajúcemu potrebám obyvateľov a (3)
zabezpečenie finančnej ochrany jednotlivcov
pred tzv. katastrofickými nákladmi na zdra−
votnú starostlivosť. 2
Zdravotný stav populácie Slovenska nie je
priaznivý. Kým priemerný Slovák prežije
v plnom zdraví 3 62,4 roka, tak obyvatelia naj−
vyspelejších krajín sa dožívajú 69,4 (Ne−
mecko) až 73,8 rokov (Japonsko). V porov−
naní s krajinami strednej a východnej Európy
nás podľa WHO 4 predbehli nielen ekonomic−
ky vyspelejšie krajiny ako Slovinsko (66,9
roka) a Česká republika (65,6), ale aj menej
vyspelé ekonomiky ako Juhoslávia (64,3) či
Bulharsko (63,4).
Medzi zdravotným stavom populácie
meraným strednou dĺžkou života a výškou
disponibilných zdrojov existuje síce priama,
ale len stredne slabá lineárna závislosť. 5
Vzhľadom k tomu, že zdravotnícky systém
dokáže ovplyvniť len jednu štvrtinu zdravot−
ného stavu jednotlivca 6 , krajiny s vysokými
výdavkami nemusia byť automaticky aj naj−
zdravšie (Japonci s výdavkami na úrovni 8 %
HDP žijú o štyri roky dlhšie a vo väčšom
zdraví, ako Američania s výdavkami takmer
14 % HDP). Zdravie je dominantne závislé
od genetických predispozícií, životného štýlu,
demografického vývoja, sociálno−ekonomic−
kej situácie, životného prostredia, telesného
pohybu a stravovacích návykov.
Slovensko je podľa štúdie Svetovej banky 7
čoraz menej schopné zvládať problémy indus−
trializovaných krajín: kardiovaskulárne
a onkologické ochorenia. Podľa predbežných
údajov Štatistického úradu boli v roku 2002
najčastejšou príčinou úmrtí práve choroby
obehovej sústavy (55,2 %) a nádorové ocho−
renia (22,8 %).
Za posledných 40 rokov (1961 – 2002) sa
stredná dĺžka života 8 slovenských mužov zvý−
šila len o 1,4 roka na 69,8 rokov a u žien
o 4,9 roka na 77,6 rokov. Počas sledovaného
obdobia sa rodový rozdiel takmer zdvojnáso−
bil z 4,3 na 7,8 roka. Súvisí to so skutočnos−
ťou, že kým stredný vek žien sa stabilne zvy−
šoval, tak u mužov až do roku 1990 mierne
klesal a stúpať začal až od roku 1991 (graf 1).
Výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu
oboch rodov po páde socializmu však prisu−
dzujme skôr dramatickému farmaceutickému
prezbrojeniu ako zásadnejším štrukturálnym
zmenám ponukovej stránky systému.
Predchádzajúce zistenia poukazujú na neudr−
žateľnosť zdravotného systému socialistického
typu založeného na extenzívnej sieti nemoc−
níc s dôrazom na fyzickú dostupnosť. Ten bol
síce úspešný pri zvládaní komunikatívnych
chorôb, ale je zjavne neúčinný v zápase proti
neprenosným chorobám, ktorých výskyt
vzrástol v druhej polovici 20. storočia ako
dôsledok starnutia populácie.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.