Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
36 Eleonóra Sándor<br />
boli pozvaní do vedenia Verejnosti proti nási−<br />
liu (VPN) – nie kvôli protimaďarským nála−<br />
dám, ale preto, že vo vtedajších chaotických<br />
pomeroch sa nové organizácie nevyhnutne<br />
budovali <strong>na</strong> základe bezprostredných priateľ−<br />
stiev a osobnej dôvery. Vďaka tejto situačnej<br />
výhode sa László Szigeti v mene MNI už<br />
mohol zúčastniť <strong>na</strong> vypracovaní známych 12<br />
bodov VPN, 32 a iný zakladajúci člen MNI,<br />
spisovateľ Lajos Grendel, bol jedným z reční−<br />
kov <strong>na</strong> prvom ako−tak organizovanom brati−<br />
slavskom mítingu. Podobnú úlohu ako MNI<br />
mohol v Koordi<strong>na</strong>čnom výbore slovenských<br />
vysokoškolákov zohrať vďaka svojmu skoré−<br />
mu založeniu, 22. novembra, aj Zväz maďar−<br />
ských študentov (Magyar Diákszövetség). 33<br />
Južné Slovensko, podobne ako iné časti<br />
krajiny, <strong>na</strong>sledovalo hlavné mesto v revoluč−<br />
ných aktivitách s istým fázovým oneskore−<br />
ním. V prvých dňoch bol tok informácií ťaž−<br />
kopádny. Vydavateľom jediného maďarského<br />
denníka Új Szó bol vtedy ešte Ústredný výbor<br />
Komunistickej strany Slovenska. Prvá malá<br />
správa o tom, že sa v krajine vôbec dejú neja−<br />
ké výz<strong>na</strong>mné udalosti, sa objavila 21. novem−<br />
bra ako materiál tlačovej agentúry. Prvá<br />
„maďarská“ reakcia v denníku sa objavila ako<br />
list čitateľa, <strong>na</strong>písaný predsedom Mestského<br />
národného výboru v Komárne. Obsah listu<br />
spočíval v konštatovaní, že zmeny sú potreb−<br />
né, „ale len <strong>na</strong> socialistickom základe“. Tento<br />
tón je charakteristický aj pre ostatné čitateľ−<br />
ské ohlasy uverejnené v ďalšom čísle: poulič−<br />
né nepokoje situáciu nevyriešia, cieľom nie je<br />
návrat k bývalému spoločenskému zriadeniu,<br />
úloha, pred ktorou kraji<strong>na</strong> stojí, je „uskutoč−<br />
nenie reforiem v rámci demokratického pro−<br />
cesu“. 34 24. novembra je publikované Vyhlá−<br />
senie Ústredného výboru Csemadoku, ktoré<br />
tiež <strong>na</strong>báda k „vecnému dialógu“, čo bola<br />
magická formula tých časov. Zaujímavosťou<br />
tohto vyhlásenia je výzva k národom a „ná−<br />
rodnostiam“ (národnostným menšinám), aby<br />
sa <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickým štvaním nedali zviesť z<br />
cesty demokratizácie. Keďže však v tých<br />
dňoch o „<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickom štvaní“ nebolo ešte<br />
ani chýru, je pravdepodobné, že zmienené<br />
obavy pramenili zo skúseností roku<br />
1968. Skutočnosť, že takéto obavy boli sku−<br />
točne živé, dokazuje aj prvá vlastná reportáž<br />
denníka Új Szó z priebehu udalostí <strong>na</strong> južnom<br />
<strong>Slovensku</strong>: 25. novembra, <strong>na</strong> mítingu<br />
v Du<strong>na</strong>jskej Strede slovenskí aj maďarskí reč−<br />
níci zdôrazňovali, že v týchto osudových<br />
dňoch by sa nemalo dopustiť, aby sa medzi<br />
menšinu a väčšinu vrážal klin. 35<br />
Historická trauma roku 1968 taktiež<br />
ovplyvnila spôsob, akým maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> sformulovala svoju stratégiu o pre−<br />
pojení štátnej politiky so špecifickou menšino−<br />
vou politikou. Predstavy MNI zhrnul Lajos<br />
Grendel takto: „[...] bez demokracie sa menši−<br />
nová problematika môže riešiť <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš <strong>na</strong><br />
úrovni túžob a úmyslov... K tomu, aby sa o<br />
menšinových otázkach dalo vôbec rokovať, je<br />
potrebné v tejto krajine <strong>na</strong>jprv vytvoriť demo−<br />
kratické štruktúry“. 36 Táto strategická úvaha sa<br />
objavila 25. novembra <strong>1989</strong> <strong>na</strong> stretnutí čer−<br />
stvo založených maďarských zoskupení, kde<br />
MNI v zhode so Zväzom maďarských študen−<br />
tov presadila proti názoru Fóra Maďarov v<br />
Československu 37 , vedenom Lászlóm Dobo−<br />
som, tézu negujúcu nevyhnutnosť strešného<br />
koordi<strong>na</strong>čného orgánu – každé zoskupenie sa<br />
do udalostí zapojí svojím spôsobom, vo svojej<br />
oblasti, a takto sa vyhne izolácii. Iný hovorca<br />
MNI, László Gyurovszky, sformuloval túto<br />
tézu ešte striktnejšie: „Naším východiskovým<br />
bodom je demokracia, nie situácia maďarskej<br />
menšiny. [...] Vo verejnej mienke sa vytvoril<br />
dojem, že jedine my zastupujeme menšinové<br />
záujmy, hoci to nie je tak. Nemôžeme a ani<br />
nechceme zastupovať všetko, čo súvisí s<br />
Maďarmi. Naša spoločnosť sa pluralizuje a plu−<br />
ralizovať sa bude aj zastupovanie jej záujmov.<br />
[...] Naším cieľom je, aby každá sociál<strong>na</strong> vrst−<br />
va mala svojich zástupcov a aby sa v rámci<br />
toho pluralizovala aj maďarská menši<strong>na</strong>, teda<br />
aby sa členila podľa svojich záujmov.“ 38 Z uda−<br />
lostí roku 1968 bolo možné vyvodiť nielen to<br />
po<strong>na</strong>učenie, že maďarská menši<strong>na</strong> sa musí<br />
zúčastniť <strong>na</strong> budovaní inštitúcií právneho štátu,<br />
ale v ich rámci – rešpektujúc demokratické<br />
pravidlá hry – sa musí usilovať aj o riešenie
Change language