Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
35<br />
s komunistickou stranou, práve <strong>na</strong>opak: zve−<br />
rejnenie Memorandum bolo gestom jedno−<br />
z<strong>na</strong>čného odmietnutia komunistickej strany<br />
ako legitímneho partnera. Z toho vyplývalo aj<br />
odmietnutie legitimity poslancov maďarskej<br />
národnosti, ktorí sa dostali do parlamentu v<br />
komunistických pseudovoľbách. Mimocho−<br />
dom, uvedené dva dokumenty neobsahujú<br />
v oblasti konkrétnych menšinových požiada−<br />
viek žiadne vyslovene protichodné predstavy.<br />
Vďaka „šťastnej náhode“ mala skutočnosť,<br />
že pod petíciou „Niekoľko slov“ zverejnenou<br />
v Prahe v lete <strong>1989</strong>, boli aj podpisy menši−<br />
nových Maďarov, pozoruhodnú medzinárodnú<br />
odozvu. Václavom Havlom skoncipovaná<br />
petícia, vyzývajúca k demokratizácii, mala<br />
nečakaný ohlas – v rôznych kútoch republiky<br />
ju podpísalo asi štyridsaťtisíc ľudí. „Maďar−<br />
ské“ podpisy, ktoré sa zbierali hlavne v<br />
Du<strong>na</strong>jskej Strede a v Bratislave, figurovali <strong>na</strong><br />
jednom hárku, vďaka čomu zahraničné roz−<br />
hlasové vysielače, postupne uverejňujúce<br />
mená sig<strong>na</strong>tárov, interpretovali túto skutoč−<br />
nosť ako „korporatívnu“ demonštráciu podpo−<br />
ry výz<strong>na</strong>mnej skupiny maďarských intelektuá−<br />
lov protagonistom snáh o zmenu režimu.<br />
Takáto interpretácia bola správ<strong>na</strong> do tej<br />
miery, že v tomto období sa už okruh osôb,<br />
ktorí boli pripravení svojím spôsobom<br />
a v rámci svojich možností podporiť zmenu<br />
režimu, neobmedzoval len <strong>na</strong> Výbor <strong>na</strong> och−<br />
ranu práv: aj v maďarskej menšinovej komu−<br />
nite sa množili skupinky, ktoré niektorí slo−<br />
venskí sociológovia <strong>na</strong>zvali ostrovmi „pozi−<br />
tívnej deviácie“. Darmo sa represívny aparát<br />
s<strong>na</strong>žil fungovať tak, ako keby mal režim trvať<br />
ešte desiatky rokov, bezvýsledné boli pokusy<br />
veľkolepo zinscenovanými súdnymi procesmi<br />
vytvoriť precedens a zastrašiť ľudí, pre každé−<br />
ho bolo viac−menej jasné, že v Českosloven−<br />
sku sa už režim postavený <strong>na</strong> vedúcej úlohe<br />
komunistickej strany nemôže bez vonkajšej<br />
pomoci dlhodobo udržať. 29 Aj slovenský disent<br />
to hodnotil takýmto spôsobom a bolo mu<br />
jasné aj to, že – ak už pre nič iné, tak aspoň<br />
vďaka spomí<strong>na</strong>ným polemikám s Miklósom<br />
Duraym –, sa po prevrate nebude môcť vyhnúť<br />
otázkam týkajúcim sa postavenia národnost−<br />
ných menšín. Toto poz<strong>na</strong>nie viedlo k potrebe<br />
<strong>na</strong>dviazať akési „inštitucionálne“ kontakty<br />
medzi rôznymi skupi<strong>na</strong>mi bratislavskej opozí−<br />
cie a mladšou generáciou ináč zmýšľajúcej<br />
maďarskej menšiny. 30 Cieľom mal byť dialóg<br />
o riešení menšinovej otázky. K dialógu aj<br />
došlo, ale za celkom iných podmienok. Keď<br />
18. novembra <strong>1989</strong> vznikla Maďarská nezá−<br />
vislá iniciatíva (MNI), čas akademických<br />
debát sa práve skončil. Na prahu zásadných<br />
spoločensko−politických zmien teda boli<br />
požiadavky jednotlivých skupín maďarskej<br />
menšiny pripravené, nebol však už čas <strong>na</strong><br />
premyslenie metód ich realizácie v podmien−<br />
kach pluralitnej demokracie. Tá reprezentácia<br />
slovenskej väčšiny, ktorú okolnosti postavili<br />
do čela revolúcie, nepoz<strong>na</strong>la detaily a súvis−<br />
losti týchto požiadaviek.<br />
5. REŽIM SA RÚCA<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI, Füg−<br />
getlen Magyar Kezdeményezés – FMK), ako<br />
je to zrejmé aj z jej názvu, pôvodne nevznik−<br />
la s úmyslom byť politickou organizáciou v<br />
dnešnom poňatí. Jej zakladatelia zamýšľali<br />
<strong>na</strong>sledovať organizačný vzor stredoeuróp−<br />
skych občianskych hnutí a aj takto sa odlíšiť<br />
od oveľa prísnejšej konšpiračnej praxe Vý−<br />
boru <strong>na</strong> ochranu práv. Zhodou okolností však<br />
už svojím prvým verejným vyhlásením mohla<br />
nová iniciatíva reagovať <strong>na</strong> rozbitie pražskej<br />
študentskej demonštrácie 17. novembra<br />
<strong>1989</strong>. 31 Ak má vznik MNI historický výz<strong>na</strong>m,<br />
tak v tom, že v okamihu začiatku zásadných<br />
spoločenských zmien už existovala, a ako<br />
etablovaná – <strong>na</strong>vyše maďarská – organizácia<br />
sa mohla zapojiť do „vedenia“ revolúcie.<br />
Nezávisle od toho, ako sa neskoršie vyvíjal<br />
osud MNI, bez ohľadu <strong>na</strong> to, že okrem<br />
Miklósa Durayho, ktorý sa už vyše roka zdr−<br />
žiaval v zahraničí, mali Slováci vybudované<br />
kontakty s viacerými známymi a váženými<br />
maďarskými osobnosťami, je nepravdepodob−<br />
né, že bez takéhoto organizačného pozadia by<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language